V letných mesiacoch sme aktívnejší – viac cestujeme, športujeme a lákajú nás rôzne dobrodružstvá. Aj to je dôvod, prečo lekári počas prázdnin zaznamenávajú zvýšený počet úrazov. Je preto dobré vedieť, ako v prípade vzniku poranenia postupovať, čo robiť pred cestou do nemocnice, prípadne do príchodu zdravotníkov na miesto úrazu. Ako poskytnúť prvú pomoc v konkrétnych situáciách, radí primárka Urgentného príjmu Nemocnice AGEL Košice – Šaca MUDr. Katarína Hricová.
Čo robiť v prípade zlomenín
Pri zlomeninách je najdôležitejšie končatinu znehybniť. Ak čakáme na záchrannú zdravotnú službu, najjednoduchšie je nechať postihnutého v relaxačnej polohe s podopretím a s postihnutou časťou tela manipulovať len minimálne. Je to veľmi dôležité najmä pri podozrení na poranenie chrbtice, ku ktorému môže dôjsť pri rôznych pádoch, pri skákaní do bazénov či iných vodných plôch. Pokiaľ je to pre presun nevyhnutné, čo najlepšie zafixujeme. Hornú končatinu obyčajnou šatkou, opaskom, kusom dlhšej látky. Dolné končatiny sa najjednoduchšie znehybňujú prisunutím „zdravej“ k tej poranenej a následným zafixovaním taktiež šatkami či iným materiálom, ktorý máme po ruke. Keďže nevieme, či je daná časť tela s kosťou zlomená, ku každému podozreniu sa radšej správajme tak, akoby zlomená bola. S človekom po úraze komunikujeme, je vhodné zabezpečiť tieň alebo, naopak, primeraný tepelný komfort.
Ako postupovať pri úraze, ktorý sprevádza krvácanie
Pri veľkých krvácaniach štandardne platí, že prvým úkonom by mal byť priamy tlak na ranu. Postihnutý by v žiadnom prípade nemal pri ošetrení stáť alebo sedieť. Ak je krvácanie na končatine a poranený dokáže spolupracovať, môžeme ho poprosiť, aby si na dané miesto tlačil sám a zodvihol ho nad úroveň srdca, kým pohľadáme vhodné pomôcky. Poslúžiť nám môže čistý kus látky alebo zrolovaný obväz, ktorý vkladáme priamo do rany. Obmotaním takejto „rolky“ ďalším kusom tkaniny vytvoríme takzvaný tlakový obväz. S krvácajúcou končatinou manipulujeme čo najšetrnejšie a nakoniec ju zafixujeme. Ak krytie presakuje krvou, naložíme na neho ďalšiu vrstvu. Menšie odreniny či krvácania ošetríme aj v domácom prostredí umytím pod tečúcou vodou, môžeme použiť dostupnú dezinfekciu a leukoplast či obväz. Myslíme aj na vlastnú bezpečnosť a ak je to možné, používajme rukavice. Môžeme tiež improvizovať, napríklad pomocou čistých mikroténových vreciek.
Ako poskytnúť prvú pomoc po vytiahnutí topiaceho sa z vody
V prípade, že sme svedkami topenia sa, mali by sme neodkladne alarmovať záchrannú zdravotnú službu, aby boli na ceste už v čase, keď je takýto človek z vody vyťahovaný. Či je postihnutý pri vedomí zisťujeme oslovením a dotykom. Keď nám odpovie a spolupracuje, necháme ho v pohodlnej polohe, najlepšie ležať na boku na zemi. V prípade, že by po prehltnutí vody zvracal, predídeme tak vdýchnutiu obsahu žalúdka do dýchacích ciest. Zabezpečíme tepelný komfort a psychickú podporu. Ak nereaguje, postihnutého položíme na chrbát, zakloníme mu hlavu a mierne otvoríme ústa. Priblížením nášho ucha k jeho ústam a pohľadom na jeho hrudník vidíme, cítime a počujeme prípadné dýchanie. V prípade, že je dýchanie nepravidelné alebo nedostatočné, pristupujeme ku kardiopulmonálnej resuscitácii (KPR). Začíname tridsiatimi kompresiami v strede hrudníka s frekvenciou 100 – 120 za minútu a hĺbkou asi 5 - 6 cm. Ak sme trénovaní na záchranné vdychy, striedame 30 stlačení a 2 vdychy. Ak je nablízku takzvaný automatický externý defibrilátor (AED) necháme si ho doniesť a riadime sa jeho pokynmi. Je skvelé, že už aj na Slovensku sa tieto prístroje nachádzajú na viacerých miestach a ich použitie je naozaj jednoduché aj pre laikov. Resuscitujeme, kým nás niekto nevystrieda, kým postihnutý nezačne reagovať, napríklad spontánnym otvorením očí a pravidelným dýchaním či pohybmi končatín, kým príde zdravotnícka pomoc.
