Pavol Pástor, vedúci prevádzky Strojné opravy hutníckych agregátov, si prevzal čestný odznak ministra hospodárstva SR Za pracovnú obetavosť
„Pali Pástor je jedným z najskúsenejších údržbárov s dlhoročnou praxou v oblasti strojných opráv hutníckych agregátov,“ hovorí o vedúcom prevádzky Strojné opravy hutníckych agregátov Pavlovi Pástorovi riaditeľ divízneho závodu Údržba Henrich Klajber. „Môžem sa na neho vždy spoľahnúť. Viem, že keď sa do niečoho, ako sa vraví, zahryzne, tak to bude vyriešené efektívne, kvalitne a načas. A vedia to aj naši zákazníci vo výrobných závodoch. Keď nastúpia na opravu pohybliví opravári pod vedením Pavla Pástora, sú si istí, že oprava bude odvedená kvalitne na prvý raz,“ chváli kolegu, ktorý spolu so svojou pracovnou skupinou opravuje kľúčové agregáty v podniku, od koksovne až po pozinkovaciu linku č. 3.
Čestný odznak ministra hospodárstva SR Za pracovnú obetavosť, ktorý si prevzal minulý týždeň v Banskej Štiavnici pri príležitosti celoslovenských osláv Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov SR, je teda určite ocenením jeho odbornosti, oddanosti práci, svedomitosti a dôslednosti.
Košickým železiarňam sa Pavol Pástor upísal už ako štrnásťročný chlapec, keď v roku 1984 nastúpil do vtedajšieho Stredného odborného učilišťa hutníckeho v Šaci, kde sa vyučil za mechanika – opravára strojov a zariadení. Hoci v košických železiarňach pracoval aj jeho otec, mladíka pri voľbe školy viac motivovalo, že vďaka VSŽ mohol rozvíjať svoj športový talent. „Hrával som totiž za véesžet futbal za mladší dorast,“ vysvetlil a možno tak trochu aj dúfal, že svoj vzťah k športu bude môcť ďalej prehlbovať. Napokon sa všetko zbehlo inak. „Po skončení učňovky som sa zamestnal vo vtedajších ústredných zámočníckych dielňach a popri zamestnaní som pokračoval v štúdiu. Ráno práca, potom škola. Trvalo to dva roky, maturoval som v osemdesiatom deviatom roku. Po dvoch rokoch povinnej vojenskej prezenčnej služby som sa vrátil späť na pôvodné pracovisko a som tam podnes,“ v skratke opísal svoju cestu k prevádzkovým zámočníkom.
Čakala ho zaujímavá práca. Vďaka nej spoznával postupne celú fabriku a hoci bol mladým chlapcom, nestratil sa ani medzi ostrieľanejšími kolegami. Ba naopak. Mal sotva dvadsaťjeden rokov, keď si urobil prvé skúšky na predáka, o štyri roky neskôr bol už majstrom. Počúvali ho ostrieľaní fachmani? „Počúvali, áno,“ smeje sa. O tom, že bol pre prevádzku prínosom napokon svedčí aj to, že keď chcel v roku 1998 prejsť na novootvorené kontiliatie 2, nadriadení ho nepustili. „Vtedy ma to možno aj trochu mrzelo, dnes sa na to pozerám už inak. Keby som odišiel, určite by som nemal toľko rôznorodých pracovných príležitostí,“ hovorí. „Boli to rôzne stredné a generálne opravy, investičné akcie, akými boli napríklad montáž lakoplastovacej linky, výstavba konvertorov 4 a 5, alebo aj práca na spievajúcej fontáne v parku na košickej Hlavnej ulici, kde sme zvárali jednotlivé komponenty.“
Pracovná kariéra Pavla Pástora úspešne napredovala. Koncom deväťdesiatych rokov bol už zástupcom vedúceho prevádzky. Riadil prácu ôsmich majstrov a stosedemdesiatich zámočníkov, z ktorých sa šesťdesiat venovalo investičným akciám a ostatní opravám. V roku 2000, ako tridsaťročný, sa stal vedúcim prevádzky. „Manažovať ľudí je najnáročnejšie,“ komentuje svoju pracovnú pozíciu. „Myslím tým vedieť zaradiť správnych ľudí na správnu prácu. Každé zo zariadení v železiarňach má totiž svoje špecifiká. Mojou výhodou určite je, že väčšinu tímu poznám od začiatku svojho pôsobenia v hute a viem, čo kto dokáže. Ľudia sú ochotní a pracovití so znalosťou veci. Práve preto divízne závody zverujú opravy rozhodujúcich uzlov našim domácim odborníkom. Predsa len, poznajú ich lepšie ako externí spolupracovníci. Takú výmenu klzných ložísk v studenej valcovni na štvor a päť stolicovom tandeme či na hladiacom kvarte, alebo na teplej širokopásovej trati v teplej valcovni nemôže robiť každý...“ uvádza príklad. Keď sa bavíme o tom, čo ho na jeho práci baví, bez váhania odpovie, že pestrosť činností a vždy aj trochu napätia, či ho úloha niečím prekvapí. Výzvy má celkom rád. Sú pre neho vždy príležitosťou na hľadanie čo najlepších riešení. Či ide o zlepšenia týkajúce sa spoľahlivosti chodu zariadení alebo znižovanie rizík pri práci. „So spolupracovníkmi sa predovšetkým snažíme, aby náš zákazník bol spokojný. To je najdôležitejšie. A týka sa to rovnako kvality odvedenej roboty, ako aj dodržania termínu.“ Na čom pracujú v súčasnosti? „Najbližšie nás napríklad čaká montáž nových horákov v poklopovej žíharni 1 a 2, ktorá potrvá až do marca 2017.“
Prípravy na opravy zaberajú dva týždne až mesiac. „V tíme riešime technologický postup, ale napríklad aj to, aké náradie použijeme. Vybavenie sa oproti minulosti veľmi zmenilo. Zoberme len také elektrické a hydraulické uťahovačky a enerpaky. Kým v minulosti museli napríklad jednu prírubu niekedy uťahovať štyria ľudia, dnes to urobia dvaja,“ porovnáva aj na tomto príklade minulosť a súčasnosť.
Práca, ktorú robí, často nepozná víkendy ani sviatky. Rodina si už zvykla a čas na spoločné aktivity je tak vždy vzácny. „Deti sú ešte menšie, tak chodievame radi do prírody na prechádzky alebo bicyklovať sa. Kedysi som na bicykli jazdil každý deň do roboty z Nižného Čaju, kde som býval, čo je asi 20 kilometrov. Svoje pýta aj záhrada na dedine. Rád hubárčim a samozrejme futbal ma sprevádza odmlada. Z mládežníckeho som presedlal neskôr na dedinský, s ktorým sme sa prebojovali až na okresné majstrovstvá, teraz už hrávam len rekreačne asi dvakrát do týždňa tu v Košiciach,“ vyznáva sa zo svojich záľub čerstvý držiteľ čestného odznaku Za pracovnú obetavosť Pavol Pástor.
