Predstavujeme tohtoročných finalistov U. S. Steel Talent Night
Jedným z troch finalistov súťaže U. S. Steel Talent Night 2006 v kategórii spev a hudobné skupiny sa stala mladá košická kapela Good Fancy.
Predseda poroty, hudobník a producent Oskar Rózsa jej členom povedal, že k úspechu im chýba už iba "milimeter". Možno to trošku prehnal, v každom prípade sa však zdá, že šiesti konzervatoristi,
tvoriaci Good Fancy, sú na správnej ceste. Vzdialenosti k úspechu a sláve bývajú ale často klamlivé. Z cieľa na dosah sa ľahko môže stať fatamorgána a naopak, inokedy ku vzdialeným obzorom stačí
urobiť jediný krôčik. Našťastie má frontman skupiny Laco Urbán pre miery a vzdialenosti ten správny cit. Chvíľku sme spolu odhadovali budúcnosť. Myslím si, že Laco spolu so svojimi spoluhráčmi vie,
koľko krokov im ešte treba urobiť.
· Ako sa cíti človek vzdialený "milimeter" od úspechu?
Je veľmi príjemné, keď vám niekto povie, že to, čo robíte, robíte dobre. Oskar Rózsa nám navyše dobre poradil. Dal nám viacero užitočných podnetov. On ale nielen chválil,
upozornil nás aj na chyby. Vyčítal nám napríklad niektoré staromódne prvky v našej hudbe, najmä čo sa týka zvukov gitár. Chceme sa s tým pohrať. Možno to chce zmeniť iba zopár tónov. Veľmi dôležité
je aranžmá. V každom prípade sa budeme snažiť hrať "neslovenské" veci. Jednoducho, chceme byť iní.
· Skracovanie vzdialeností býva dlhé a únavné. Vám sa prvú etapu podarilo prekonať rýchlo a vyzeráte pritom celkom sviežo.
Hráme len niečo vyše dvoch rokov. Presnejšie, Good Fancy oficiálne funguje od apríla 2004. Išlo to celkom jednoducho. Najprv som trochu sníval. Potom sme sa s chalanmi dohodli,
že si založíme kapelu. Vznikla a my sme sa prihlásili do súťaže Talent Night. A dostali sa do finále. S tým sme naozaj nerátali. My sme však Talent napokon aj vyhrali. Vznikol z toho aj videoklip.
No, a v roku 2005 sme sa zasa prihlásili do súťaže o Košický zlatý poklad. Vyhrali sme ho tiež. Teraz sme zasa vo finále Talentu.
· To mi pripomína doslova šprint ku sláve.
Také ľahké to v skutočnosti nie je. Od úplne prvej piesne nazvanej "Možno", sme sa postupne dostali kdesi celkom inde. To, čo sme hrali pred dvomi rokmi, dnes už totiž nie je
ono. Medzi našimi začiatkami a dneškom je poriadny rozdiel. Teraz skladáme inú hudbu a píšeme iné texty. Keď sme začínali, mali sme iba dve piesne. Teraz ich máme osemnásť a rozmýšľame o vydaní
albumu. Ako každá kapela, aj my sa chceme zviditeľniť. Radi by sme, aby pri počutí mena Good Fancy každý vedel o koho a o akú hudbu ide. Chceme, aby nás uznávali nielen laici, ale aj profíci.
Dovtedy, kým sa tak stane, však ešte musíme urobiť veľa vecí. Napríklad vynoviť existujúce skladby, napísať nové, pohrať sa so zvukmi. Ako to všetko dopadne, ukážu najbližšie dva, tri roky.
· Viackrát ste sa predstavili aj na verejnosti. Aký "rozmer" mali vaše koncerty?
Doteraz sme ich odohrali približne päťdesiat. Mnohé sme mali v Košiciach, ale hrali sme aj inde. Zatiaľ najďalej v Púchove. Tam sme vystupovali v športovej hale sami pred
tisíckou divákov. Bolo to fajn. Pekné spomienky máme aj na festival Aerorock 2005 v Partizánskom. Teraz sa, samozrejme, najviac tešíme na septembrové finále Talent Night. Okrem toho počas leta ako
predkapela trikrát vystúpime na koncertoch No Name a mali by sme hrať aj na Domaši, v Snine a na košickej Rybe. Naše koncerty však zatiaľ zďaleka neznamenajú vypredané sály. Naopak, stáva sa nám aj
to, že príde len zopár divákov. V Spišskej Novej Vsi si nás vypočuli štyria ľudia. Bola to sranda. Povedali sme si, že išlo o "verejnú skúšku".
· O čom bude prekonanie onoho "milimetra" v najbližšej budúcnosti?
Máme natočiť singel. Skladba však ešte nie je vybratá. Naskúšame dve, tri veci, ktoré potom v štúdiu zahrajeme a uvidíme. Je to pre nás česť robiť s takýmto producentom. Kdeže
sme si my pred dvomi rokmi vedeli niečo také čo i len predstaviť. Okrem toho musíme ešte viac cvičiť. Oproti začiatkom síce vidno jednoznačný pokrok, chalani majú svoje nástroje zvládnuté, no to
nestačí. Ak sa chceme presadiť, možno aj živiť muzikou, musíme byť naozaj dobrí.
· Na tohtoročnom Talente zazneli dve skladby Good Fancy - Letokruhy a Kde všetko končí. Vám však všetko ešte iba začína. Predstavte nám adeptov budúceho vytúženého
úspechu.
Napriek tomu, že v našej kapele vládne demokracia a rozhodujeme spoločne, ja som na jej čele. Spievam, skladám aj hudbu a píšem texty. Laco Rychtárik hrá na bicie, Peter Jakab na
sólovú gitaru, Palo Jakab na basgitaru. Matúš Ferko hrá na klávesy a Erik Kuca na sprievodnú gitaru. Všetci sme študenti konzervatória a ja jediný študujem herectvo. Ostatní hudbu. V podstate
nástroje, na ktoré hrajú aj v kapele. Každý má svoj, chýba nám však zvuková aparatúra. Najbližšou úlohou je našetriť si na ňu.
Odkaz hĽadačom
Tak nám zasa vypukla sezóna hľadania talentov. Mám pre vás dobrú novinu. Sú! Rastú, chce sa dokonca zakričať radostne človeku. A ani dažďa k tomu netreba. Áno,
talentov jesto a vieme ich aj ponachádzať. Má to ale jeden háčik. Zodpovednosť. Talent nájsť i talent vlastniť. S objaveným talentom sa totiž zvyknú objaviť aj problémy. Keď človek zistí, že ho má,
veľakrát nevie, čo s ním urobiť. Láme si hlavu, trápi sa. Niekto možno aj oľutuje, že mu ho "diagnostikovali". Vtedy takémuto človeku treba poradiť. Pomôcť. Ak má kto, dobre je. Nie vždy sú ale v
tejto veci hviezdy v priaznivej konštelácii. A s talentom to potom nedopadne dobre. Našťastie, často je to naopak. Aj vďaka projektu U. S. Steel Košice. Teda, talent je z veľkej časti o
zodpovednosti. Ale predovšetkým by to mala byť radosť. Pre všetkých zúčastnených. Radosť z objaveného a využitého talentu stojí za trochu, ba veru aj za veľa námahy. Zdá sa, že v medzičase od
skončenia semifinálového kola súťaže Talent Night do jej septembrového finále, stúpla radosť na solídne vysoký stupeň. Všetkým, ktorí sa o to zaslúžili, patrí vďaka, uznanie a tiež odkaz, že na
(objavených) talentoch odjakživa stojí svet a s radosťou sa na ňom žije lepšie.