V expedícii na najvyšší vrchol Ukrajiny boli aj hutníci

V júni sa košickí turisti vybrali na autobusový zájazd do Ukrajiny. Ich hlavným cieľom bolo zdolať najvyšší bod tejto krajiny. Zámer to nebol ani prvý, ani posledný. V minulom roku zorganizovali expedíciu na najvyšší vrchol Rumunska Moldovcanu a v roku 2004 na najvyššie štíty Slovinska, ako aj Poľska. Vo všetkých štyroch prípadoch boli hlavnými aktérmi aj mnohí zamestnanci U. S. Steel Košice.
Tohtoročný zámer sa začal rodiť už vlani v lete, keď bolo pre Slovákov vízum na Ukrajinu zrušené. Väčšina účastníkov bola v tejto našej susednej krajine po prvýkrát v živote. A šli tam s obavami... Darmo, články v novinách o desaťhodinovom čakaní na hranici urobili svoje. Nakoniec sa tam aj späť čakalo "iba" tri hodiny.
Po návšteve trhoviska v Užhorode a krátkej zastávke na geografickom strede Európy, sme večer po 365 kilometroch docestovali do dedinky Jasinija a ubytovali sa v turbáze Edelveis. Na ráno sme si objednali tri skriňové nákladniaky, ktoré nás odviezli cez ďalšiu dedinku do národného parku vzdialeného asi 15 kilometrov. Jazda vo vojenských vozidlách na cestách plných dier, vody a spadnutých mostov bola ako na rozbúrenom mori. Veď aj mnohým prišlo zle. Konečne sa však začal výstup, a to hneď zostra, prudko a nekonečne. Kým predchádzajúci deň bol celý upršaný, ten výstupový v podstate bez dažďa, len trochu zahmlený, ale aj tak sme tomu boli radi.
Celá táto zakarpatská oblasť má charakter našich Nízkych Tatier a výstup by som prirovnal k Ďumbieru. Predošlé dni tam spadlo 25 cm čerstvého snehu a tak sme mali obavy. Ale výdatný dážď urobil svoje a sneh sa rozpustil. Trasa takmer vôbec nie je značkovaná, iba v lese, na pol ceste, sme sotva objavili zopár starých značiek. Nakoniec sme konečne po troch hodinách stáli na vrchole Goverly, vo výške 2060,8 metrov nad morom. Zo 48 účastníkov štyridsiati dvaja vystúpili až ku kamennému obelisku a kovovému krížu. V histórii košických turistov je to ojedinelý počin. Okrem športovej stránky treba vysoko oceniť aj organizačnú úroveň.
Spomedzi úspešných turistov z radov hutníkov treba vyzdvihnúť manželov Galeštokových, ktorí absolvovali aj všetky predošlé výstupy. Nováčikom medzi nami bola V. Jesenská s dcérou, ako najmladšou účastníčkou. Klobúk dole aj pred niekoľkoročnou dôchodkyňou B. Hozovou. Samozrejme, po úspešnom návrate sa oslavovalo a všetci dostali certifikát. Počas nášho výstupu prišla na vrchol z opačnej strany aj mládež v sprievode niekoľkých dospelých. No už poobede, pri odchode z národného parku, sme vedeli o dvoch nezvestných. Na druhý deň v rádiu vyhlasovali pátranie...
V nedeľu opäť lialo. Prvou zastávkou boli slané jazerá, ktoré napája teplý prameň pretekajúci cez neďaleké, ešte stále funkčné, soľné bane. Poslednou zastávkou bolo Mukačevo, kde sme utratili posledné hrivny.
Expedícia na Ukrajinu nebola v tomto roku posledná. V júli plánujeme dosiahnuť najvyššie vrcholy Bulharska a Grécka. Kto má z radov našich hutníkov chuť a čas, nech volá kvôli ďalším informáciám kl. 8651. Ešte sú nejaké voľné miesta.