Majster obsluhy žeriavov Peter Poľa z OBAL-SERVIS-u hrá stolnotenisovú extraligu za Starú Ľubovňu
Medzi železiarmi nebola nikdy núdza o kvalitných stolných tenistov. Aj v súčasnosti sa môžeme pochváliť viacerými dobrými hráčmi, ktorí hrajú rôzne súťaže v rámci mesta či regiónu. Jeden však nad ostatnými vyniká. Peter Poľa z dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS, a. s. Košice je hráčom extraligového tímu STK Stará Ľubovňa a v minulosti okúsil, ako „chutí“ legionársky život v nemeckej bundeslige.
ZAHRAL SI AJ S ORLOWSKIM
O pingpongu sa vyjadruje ako o športovej láske, ktorej sa venuje už takmer štyri desaťročia. „Začínal som v rodnom Ruskove, keď som mal osem rokov. K stolnému tenisu ma priviedol pán Štefan Zeitschek. Celý stolnotenisový klub trénoval a manažoval. Neskôr k nám prišiel profesionálny tréner František Kuric, ktorý za obec aj hrával. Mal veľký podiel na rozvoji stolného tenisu v Ruskove,“ približuje športové začiatky. Lokomotíva Ruskov bola v osemdesiatych rokoch v rámci Československa pojmom. Dôveru trénera si v seniorskej súťaži získal už ako dorastenec. „V roku 1986 hral Ruskov federálnu prvú ligu. Mal som tú česť si zahrať s takými esami ako Orlowski, Panský, Dvořáček alebo Schenk.“ Najviac si cení „skalp“ vtedajšieho reprezentanta Československa Tomáša Demeka z Ostravy. Je to pre neho doteraz najhodnotnejšie víťazstvo. V tom istom roku sa dostal aj do finále o majstra Slovenska v kategórii dorastencov. Dobré výsledky a solídna forma ho katapultovali aj do širšieho výberu reprezentácie Československa. Na Majstrovstvá Európy však napokon nešiel, vybrali iných. S Lokomotívou Ruskov sa stal dvakrát majstrom Slovenska a raz, v ročníku 1991/92 počas povinnej vojenskej služby, aj s armádnym klubom VTJ Liptovský Mikuláš.
ŠTART V BUNDESLIGE
Po vojenčine viedli jeho kroky vďaka kontaktom trénera Zeitscheka do Nemecka. Vybavil mu zahraničné angažmán v klube Automation Cottbus, ktorý v tom čase hrával štvrtú bundesligu. Treba však povedať, že Nemecko sa pýši najvyššou stolnotenisovou klubovou úrovňou v Európe, hrá tam mnoho svetových hráčov. Podľa P. Poľu je úroveň štvrtej ligy v Nemecku porovnateľná s našou prvou ligou. „V Nemecku som získal aj pracovné víza a zamestnal sa v jednej elektrotechnickej firme. Klub mi vybavil aj ubytovanie,“ odkrýva kvalitné zázemie. Klubu sa odvďačil tým, že Cottbusu pomohol postúpiť nielen do tretej ligy, ale ďalší ročník dokonca vyhrali a mali možnosť hrať druhú bundesligu. „Vyžadovalo to však zložiť vysokú kauciu, a tak sa funkcionári rozhodli, že ostanú hrať v tretej lige,“ ozrejmuje situáciu v klube. Počas anabázy v Nemecku hrával aj obdobu stolnotenisovej ligy majstrov- Europa Cup. Vďaka nej navštívil mnoho európskych miest a za zelenými stolmi konfrontoval najlepších pingpongistov. Nie každému sa podarí zahrať si napríklad proti legendárnemu Belgičanovi Jeanovi-Michelovi Saivemu.
Návrat na slovensko
V roku 1994 P. Poľovi skončili pracovné víza a vrátil sa domov. V tom istom roku sa stal železiarom, zamestnal sa v OBAL-SERVIS-e. Za Cottbus však hrával naďalej, na zápasy cestoval po víkendoch. Skĺbiť prácu, rodinu a životný koníček, vraví, bolo veľmi náročné. V roku 1999 začal hrať v STK Ďurkov, ktorý v tom čase pôsobil v štvrtej slovenskej lige. Postupne sa s ním prepracoval až do extraligy, avšak v roku 2005 sa klub zlúčil s Lokomotívou Košice.
Pred šiestimi rokmi si pripomenul ešte anabázu v Nemecku, keď sa na jednu sezónu upísal tímu Blau Weiss Vetschau v štvrtej bundeslige a potom už definitívne „zakotvil“ na Slovensku. V roku 2011 začal hrať za klub STK Svidník, ktorý sa o dva roky neskôr zlúčil s STK Stará Ľubovňa, kde pôsobí doteraz. Momentálne je to slovenská extraliga, avšak v prebiehajúcej sezóne sa mu nedarí podľa predstáv, keďže tím „okupuje“ spodné priečky 12-člennej tabuľky. „Ak by sme aj zostúpili do prvej ligy, vôbec to nevadí. Kvalitu má aj nižšia súťaž,“ tvrdí dlhoročný hráč, ktorému roky pribúdajú, no vášeň pre pingpong má rovnakú ako na začiatku. „Voľakedy som vyznával vylúčne agresívny útočný štýl. S rokmi už moja rýchlosť nie je taká ako zamladi, preto už hrám skôr defenzívnejšie,“ hovorí na margo herného štýlu a jedným dychom dodáva, že na koniec kariéry vôbec nepomýšľa. Teší ho však, že o stolný tenis je medzi mladými záujem. V športovom centre vo Valalikoch, kde má tréningové zázemie, sa venuje aj nastupujúcej generácii. Hovorí, že pracuje s viacerými talentami, či u chlapcov alebo dievčat. Podľa jeho slov sa možno už čoskoro dočkáme nejakého stolnotenisového reprezentanta, ktorý pochádza z východného Slovenska.
