Jedným z trinástich športov zaradených do Letných športových hier zamestnancov U. S. Steel Košice je už niekoľko rokov softbal. Pre našich amerických manažérov je táto kolektívna hra takmer ľudovou zábavou a na západnej pologuli sa jej venuje takmer každý športovo založený chlapec či dievča. Pre nás na Slovensku je to šport netradičný a neteší sa až takej obľube ako v USA či v Austrálii.

V Košiciach sa éra softbalu začala písať pred tridsiatimi rokmi v roku 1985. Priekopníkmi tohto, u nás nepoznaného športu boli Ľuboš Bušo a Dušan Chrenka, ktorí "naverbovali" viacerých záujemcov a tak v roku 1986 vznikli tri košické softbalové kluby. Jeden z nich bol aktívny v bývalej TJ VSŽ Košice a založil ho dlhoročný zamestnanec našej firmy a úspešný organizátor turnaja v softbale v rámci letných športových hier Slavomír Králik. V kádri novovytvoreného mužstva železiarov sa okrem iných ocitol aj náš spolupracovník, daňový špecialista Róbert Delina. Málokto však vie, že práve Robo Delina je dlhoročný úspešný reprezentant Slovenska v softbale, účastník piatich majstrovstiev Európy. Štartoval aj v Európskej pohárovej súťaži a na svojom konte má tiež deväť majstrovských titul s košickým tímom CROWS. Ale poďme k začiatkom R. Delinu, ako sa vôbec k softbalu dostal.

"Ešte pred začiatkom štúdia na vysokej škole mňa i môjho brata Ľuba oslovil terajší kolega z fabriky S. Králik, či si neprídeme zahrať softbal, ktorý v tom čase nemal na Slovensku veľkú tradíciu. Tento šport bol v začiatkoch, nemali sme rukavice, loptičky ani pálky. Vzhľadom k obmedzenému prístupu k západnému svetu sa v tom čase zdrojom nášho vybavenia stala Kuba, kde je softbal stále národným športom. Na naše rozhodnutie hrať mal určite vplyv aj film o basebale Prirodzený talent s Robertom Redfordom v hlavnej úlohe. Dej tohto filmu nás natoľko zaujal, že sme si s bratom povedali, skúsime to. Nikdy sme to neoľutovali a drží nás to až doteraz. Veľa sme o tomto športe nevedeli, snáď iba to, že vznikol ako zmenšená a rýchlejšia forma basebalu, o ktorom kedysi spisovateľ Ernst Hemingway povedal, že ide o najrýchlejšie šachy na svete."

V ďalších rokoch softbal zažíval veľký boom na Slovensku, členská základňa sa výrazne rozrástla, vznikali nové mládežnícke družstvá i ženské tímy. V roku 1993 štartoval R. Delina s mužstvom Slovenska na svojich prvých majstrovstvách Európy v Prahe, kde mu bronzová medaila ušla iba o vlások a Slovensko sa muselo uspokojiť len so štvrtou priečkou. Ani na ďalších európskych šampionátoch v Dánsku, Holandsku či v Belgicku nezískali Slováci cenný kov, vždy im patrili štvrté či piate miesta v konečnom poradí. Neskôr pôsobil ako hrajúci tréner a v rokoch 1994 až 2000 bol aj prezidentom novovzniknutého klubu s názvom 1. Basebalový klub Seals Košice. Tím pozostával prevažne z bývalých hráčov softbalového mužstva TJ VSŽ, ale posily prišli aj z iných košických klubov. Potom sa musel na nejaký čas so športom rozlúčiť. Prečo? "V roku 2000 sa nám narodila dcérka Katka a spojiť povinnosti doma i v zamestnaní so športom bolo pre mňa náročné," vysvetlil. "Tento šport mi ale natoľko prirástol k srdcu, že po dvojročnej pauze som začal znovu trénovať. Prijal som ponuku bývalých spoluhráčov opätovne rozbehnúť slovenskú softbalovú ligu. Neváhal som. S tímom CROWS prišli zaslúžené úspechy a až do roku 2013 to boli najkrajšie športové roky v mojom živote."

Na ktoré z množstva zážitkov si počas svojho pôsobenia na softbalovom ihrisku najradšej spomína? "Nuž najviac ma teší skutočnosť, že v rámci majstrovstiev Európy sa mi trikrát stalo, že môj posledný odpal v rozhodujúcich zápasoch znamenal víťazstvo nášho tímu, hoci z toho neboli medaily. Keďže sa mužstvo Slovenska často umiestňovalo na popredných priečkach v európskom rebríčku, aj pričinením mojich úspešných odpalov získala Slovenská softbalová asociácia viac peňazí pre rozvoj tohto športu." Okrem softbalu sa R. Delina venuje aj ďalším športom. Rád behá dlhé trate, veď v Košiciach už päťkrát zabehol v rámci MMM polmaratón, holduje turistike a v ostatných rokoch obľubuje aj plávanie. "Predsa len ide o šport, ktorý asi najmenej zaťažuje a zároveň pomáha regenerácii. I napriek tomu, že výkonnostne mám už najlepšie roky za sebou, so športovaním neplánujem skončiť dovtedy, kým sa budem vedieť dohodnúť s mojím telom. Dúfam, že to bude trvať čo najdlhšie," vyslovil na záver svoje odhodlanie R. Delina.