Pre Ľubicu Šipošovú sa Vianoce už dvadsať dva rokov spájajú so zdobením perníkov
Pečenie perníkov má na Slovensku veľkú tradíciu. Podľa prieskumov sa v čase Vianoc tejto aktivite venujú až dve tretiny gazdiniek a len 21 percent respondentiek si medové pochúťky kupuje z obchodu. Zo štatistiky ďalej vyplýva, že bez sladkostí si najkrajšie sviatky v roku vie predstaviť iba niečo vyše dvoch percent domácností.
Pečeniu a zdobeniu perníkov sa už vyše dve desaťročia venuje aj špecialistka Ľubica Šipošová útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy. Označuje to jednoznačne za najkrajší koníček. „Pri tejto činnosti dokážem dokonale zrelaxovať. Perníky pečiem a zdobím pravidelne dvakrát do roka - na Vianoce a Veľkú noc. Okrem toho veľmi sporadicky i na svadby,“ prezrádza. S pečením začína už v októbri a už o tomto čase má hotových šesť várok perníkov a minimálne ďalšie štyri ešte do Vianoc pribudnú. Spotrebuje pri tom až štyri kilogramy múky. Väčšinu perníkov daruje rodine, známym a časť posiela aj do nášho charitatívneho stánku. „Rozdávam ich pre radosť, peniaze by som nikdy nezobrala.“ Na Veľkú noc najčastejšie zdobí perníky v tvare vajíčok, na Vianoce dominujú pre zmenu zvony, hviezdy a srdcia, ktoré sú jej najmilšie.
A prečo si vybrala práve perníky? Podľa jej slov za to môže silný vzťah k tradíciám. V minulosti sa tiež venovala folklóru. Na začiatku ju oslovili časopisy s tematikou pečenia perníkov. Inšpiráciu z nich čerpá dodnes. Najväčším snom Ľubice Šipošovej je však na vlastné oči vidieť pri práci skúsenú majsterku pernikárku.
Pri výrobe tejto tradičnej vianočnej pochúťky sú najdôležitejšie správne grify. Začiatky sú, hovorí, ťažké, ale časom sa ruka vycibrí. „Človek sa najviac naučí praxou a keď veľa experimentuje. Mnoho trikov sa dá vyčítať z časopisov alebo internetu. Naučila som sa napríklad, že do cesta musí ísť med mierne zohriaty a nie skryštalizovaný. Ďalšou dobrou radou, ktorú som si odskúšala v praxi je, že perníky treba potierať vajíčkom hneď po vybratí z rúry, keď sú horúce,“ tvrdí naša kolegyňa.
Najväčším umením je zdobenie perníkov. Podľa Ľ. Šipošovej je ich najlepšie maľovať až o dva alebo tri dni, aby cesto trochu „došlo“. Kto si myslí, že perníky vyzdobí šmahom ruky, je na omyle. „Základnou zásadou je nemaľovať čiary krížom cez seba. Mali by byť aspoň trochu preschnuté, preto perníky zdobím po častiach. Na kontúry používam hustejšiu polevu, na výplne redšiu. Na internete nájdete mnoho receptov, ale ja na polevu používam iba vaječný bielok a dvakrát preosiaty práškový cukor. Obe ingrediencie miešam ručne približne dvadsať minút.“ Po zdobení, keď je „dielo“ hotové, zabalí ho do celofánového obalu.
Naša kolegyňa odovzdáva svoje skúsenosti aj na podujatí venovanom pečeniu medovníkov, ktoré pred Vianocami organizuje ženská sieť USSK Women´s Network. „Je to perfektná príležitosť naučiť robiť medovníky aj ďalších, ale aj pochytiť niečo nové od ostatných spolupracovníčok. Verím, že táto aktivita bude pokračovať aj v budúcnosti.“
Pernikárske tipy podľa Ľ. Šipošovej :
- do cesta musí ísť roztopený (zohriaty) med
- piecť v rúre pri teplote 2000C, po vybratí nechať 10 minút dôjsť
- perníky potierať vajíčkom ešte keď sú horúce
- poleva na zdobenie musí byť „akurát“ – ani hustá, ani riedka
- perníky zdobiť až na druhý alebo tretí deň
- nezdobiť celý perník naraz, ale nechať polevu mierne zaschnúť
