V hoteli DoubleTree by Hilton sa konalo štvrté stretnutie s jubilantmi
V slávnostne vyzdobenej sále DoubleTree by Hilton v Košiciach dominovala v piatok 28. novembra opäť modro - biela farba. Po štvrtý raz a naposledy vtomto roku ju
zaplnili hutníci, sprevádzaní rodinnými príslušníkmi, ktorí v našej spoločnosti odpracovali tridsať, tridsaťpäť, štyridsať a štyridsaťpäť rokov. Ostatný večer s jubilantmi patril kolegom z
divíznych závodov Doprava, Energetika, Mechanika, Údržba a z útvaru Spoľahlivosť zariadení.
POZDRAV OD PREZIDENTA
Vyjadriť uznanie a poďakovať sa za prácu dlhoročným zamestnancom prišli viceprezident pre výrobu Marcel Novosad a viceprezident pre ľudské zdroje
Martin Pitorák, generálni manažéri a riaditelia príslušných divíznych závodov. Nechýbali ani odboroví predáci na čele s predsedom Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice
Mikulášom Hintošom.
Ako to na takýchto podujatiach býva zvykom, úvod patril slávnostným príhovorom. Po prvý raz od menovania do funkcie sa jubilantom prihovoril viceprezident M. Novosad.
"Najprv by som vám chcel odovzdať poďakovanie a pozdrav od prezidenta U. S. Steel Košice Georgea F. Babcoka, ktorý sa pre pracovné dôvody dnešného večera nemohol
zúčastniť," ospravedlnil neprítomnosť prvého muža košických železiarní a dodal: "Ďakujem, že ste prijali naše pozvanie, a tak môžeme spoločne osláviť vaše pracovné jubileá. Dnešný
večer si ich pripomína 188 kolegov, ktorí dohromady odpracovali takmer päťtisíc rokov. To je výkon, na ktorí môžete byť právom hrdí." Pred jubilantov predstúpil aj odborársky líder M.
Hintoš. Tlmočil im poďakovanie za odvedenú prácu v mene odborovej organizácie OZ KOVO U. S. Steel Košice. Kolegov tiež vyzval, aby si večer vychutnali, ponorili sa do slávnostnej
atmosféry a vymanili sa z pracovných povinností.
Po úvodných slovách prišlo na rad oceňovanie. Zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme 30 a 35 rokov si prevzali pamätné medaily s ďakovným listom. "Štyridsať a
štyridsaťpäťroční" okrem toho získali pekné náramkové hodinky.
JEDINÁ ŽENA PRI TURBÍNE
Medzi jubilantov s tromi desiatkami odpracovaných rokov vo firme patrila aj energetička Tatiana Kozmová. "Práca ma neskutočne baví, za nič by som ju
nemenila. Som dozorná turbín pri dúchadlách. Na tejto pozícii som jedinou ženou v histórii firmy," povedala s hrdosťou v hlase. V práci sa zoznámila aj s manželom Petrom, ktorý v
železiarňach pôsobil jedenásť rokov. Tiež pracoval pri turbíne, pri kompresoroch. Energetička rada spomína aj na svoje začiatky v hute. "V práci bolo voľakedy veselšie. V závode pracovalo
viac ľudí, zažili sme mnoho úsmevných príhod. Teraz je kolegov menej a platia prísnejšie pravidlá, najmä čo sa týka bezpečnosti práce," konštatovala a prezradila tiež, že vo voľnom čase
rada cestuje s manželom. Slovensko už prešli krížom-krážom a chodievajú i do zahraničia. Videli už Paríž, Londýn a najbližšie by sa chceli ísť pozrieť do Ríma.
Tridsaťpäťročné pracovné jubileum slávil aj Jozef Sýkora. Dispečer z divízneho závodu Doprava začínal v železiarňach v roku 1979. "Na začiatku
som robil signalistu v Haniske. Prichádzali tam vagóny, ktoré sme rozraďovali podľa substrátov. Postupne som sa vypracoval na predáka a neskôr na majstra. Za tie roky som zažil všeličo. Aj
trojmetrové záveje, cez ktoré sme sa presekávali s frézou," zaspomínal si. Po dvadsiatich rokoch však zmenil pôsobisko, odišiel robiť do divízneho závodu Oceliareň. Mal na starosti
transport brám. V roku 2000 "zakotvil" opäť v divíznom závode Doprava, kde robí dodnes. Na dispečingu. "Firma sa v mnohom zmenila, no musím povedať, že k lepšiemu. Najviditeľnejšie je to v
oblasti bezpečnosti. Vďaka tomu sú ľudia omnoho viac zodpovednejší," zhodnotil vývoj vo firme.
CHCÚ ODOVZDAŤ SKÚSENOSTI MLADŠÍM
Pamätná medaila s ďakovným listom a náramkové hodinky v piatok putovali aj do rúk Jána Ukašika z divízneho závodu Mechanika. Železiarom je už
štyridsať rokov. "Prvý kontakt s hutou som mal ešte keď som chodil na učilište, ktoré sa začiatkom sedemdesiatych rokov nachádzalo v areáli firmy. Až neskôr sa premiestnilo do Šace. Vyučil
som sa za obrábača," prezradil. Ako čerstvého absolventa ho v roku 1974 prijali do oblastných dielní 3, no jeho pracoviskom sa stala obrobňa v studenej valcovni. "Starší ma prijali
veľmi dobre, zapadol som do dobrej partie. Učil som sa tak, že som pozoroval skúsenejších kolegov." Jána Ukašika trápi, že v jeho prevádzke chýbajú skúsení odborníci. A najmä mladí.
"Kto nás nahradí, keď my starší pôjdeme do dôchodku?" opýtal sa a dodal, že by rád odovzdal svoje skúsenosti ďalšej generácii.
Najväčší potlesk zaslúžene zožal Dušan Eib z divízneho závodu Údržba. Firme je verný úctyhodných 45 rokov. "Už ako chlapec som sníval, že sa
dostanem do VSŽ," rozhovoril sa o svojom pláne. A tak jeho kroky logicky smerovali do hutníckeho učilišťa. Vyučil sa za prevádzkového elektromontéra. Neskôr si dorobil i maturitu.
"Do železiarní som nastúpil v šesťdesiatom deviatom. Prijali ma do prevádzky Údržba valcovní. So mnou prišlo viacero mladých, no väčšina po krátkom čase zutekala do iných prevádzok. Ja som
zostal a viete prečo? Lebo táto práca ma veľmi baví. Hovoria o nás, že sme takí technickí lekári. Vymieňame súčiastky strojov, aby mohli ďalej "žiť"," vysvetlil, prečo nikdy neuvažoval o
zmene profesie. "Na jednu vec som najviac hrdý, a to, že sa za štyridsaťpäť rokov pod mojím vedením nestal žiaden úraz," povedal skúsený majster, ktorý riadi a zodpovedá za
údržbárske tímy. Vo voľnom čase aj s manželkou Margitou, tiež bývalou dlhoročnou železiarkou, chodievajú najradšej na chalupu, kde sa venujú záhradkárčeniu.
Po jubilantoch vedenie spoločnosti ocenilo aj Pavla Szciranku z divízneho závodu Energetika. Kontrolór Kotolne si v septembri tohto roku prevzal pri
príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov z rúk ministra hospodárstva SR čestný odznak Za pracovnú obetavosť.
O zábavu sa už tradične postarala skupina Drišľak a do skorých ranných hodín potom jubilantom vyhrávalo hudobné zoskupenie Atlantic.