Otužilec Jozef Sýkora má doma zbierku 3500 pivových pohárov zo 70 krajín

Jozef Sýkora už 23 rokov pracuje ako zmenový zámočník v prevádzke TŠP v divíznom závode Teplá valcovňa. Ako zámočník na narážacích peciach a valcovacej trati si dosýta užije poriadne teplo. Možno aj preto občas zatúži po výrazne nižšej temperatúre.

Pred tromi rokmi sa zo Šace presťahoval do Poproča a vstúpil do tamojšieho klubu Popročské vydry, pri ktorého zrode stála Zuzana Bercíková, takisto zamestnankyňa U. S. Steel Košice.

Na Slovensku je podľa stránok športového otužovania takmer 70 otužileckých klubov. Ich členovia sa zúčastňujú na podujatia a zrazoch, ktoré pripravujú na rôznych miestach Slovenska. „Stretáva sa na nich priemerne 50 – 100 ľudí. Predvlani v Nitre sa podaril slovenský rekord. V ich mestskom parku v jazere Hangócka pripravili Ľadové medvede spod Zobora zraz, na ktorom sa stretlo 304 otužilcov,“ hovorí Jozef Sýkora.

Vlani v marci sa mu splnil sen, bol účastníkom Majstrovstiev sveta v zimnom plávaní v estónskom Talline, na ktorých súťažilo takmer 1400 plavcov zo 40 krajín sveta. V Baltskom mori sa plávalo podľa pravidiel International Winter Swimming Assocation (IWSA). „Súťažilo sa v plaveckých bazénoch, ktoré postavili priamo v prístave. Okolitú hladinu pokrývali ľadové kryhy. Ja som sa prihlásil ako začiatočník na 50 metrov bez merania času, lebo som nevedel, čo môžem očakávať,“ vracia sa do vlaňajšieho marca Jozef Sýkora. V Talline plávalo viacero Slovákov, napríklad aj družstvo klubu otužilcov Vranovské vydry. V kráľovskej otužileckej disciplíne na 450 metrov získal bronzovú medailu Banskobystričan Milan Paprčka. Plávalo sa pri teplote vzduchu mínus 7 stupňov Celzia, morská voda mala teplotu mínus 0,5 stupňa Celzia, keďže slaná morská voda zamŕza pri nižších teplotách. Už samotné kúpanie vo Fínskom zálive bolo pre plavcov dokonalým otužileckým zážitkom, veď voda na otvorenom mori mala dokonca mínus 3,5 stupňa. „Na budúci rok sa majstrovstvá uskutočnia v slovinskom Blede, už sa chystáme. Tam to bude v jazere, takže voda nebude mať menej ako nulu,“ dodal Jozef Sýkora.

Aj on začínal ako väčšina otužilcov. Vyskúšal byť v chladnej vode minútku - dve, postupne sa to predlžovalo na pravidelných desať minút. Takto sa vo forme udržiava už štvrtý rok. „Odkedy sa chodím otužovať, ešte som nemal chrípku, nádchu. Má to niečo do seba. Telo si zvykne na chladnejší režim, človek je odolnejší,“ konštatuje. Manželka, dcéra ani syn sa k Jozefovi Sýkorovi v tejto záľube nepridávajú, ale podporujú ho. Rovnako ako v ďalšej jeho vášni – zberateľstve. Asi 15 rokov sa aktívne venuje zbieraniu skle­nených pivových pohárov so znakmi pivovarov. Z času na čas si nejaký odložil, požiadal o zaujímavý v reštaurácii a v pôvodnom panelákovom byte ich ukladal na kuchynskú linku. Potom zistil, že sú na Slovensku kluby, ktoré sa zaoberajú pivnou tematikou a začal sa jej venovať aktívnejšie. „Začal som chodiť na burzy, oslovil som známych na Slovensku aj za hranicami, začali sme spolu obchodovať, meniť poháre. Zbieram len čisté sklo s logom konkrétneho pivovaru. Momentálne mám v zbierke okolo 3500 pohárov asi zo 70 krajín sveta. Podľa aktuál­nych štatistík som prvý na Slovensku, čo sa týka veľkosti zbierky,“ chváli sa Jozef Sýkora.

Na Slovensku je dnes okolo 70 pivovarov, Jozef Sýkora má na 95 percent z každého aspoň jeden pohár. Z istého poľského pivovaru má 70 pohárov, každý s iným logom. „Vlani mi syn nechtiac rozbil trojlitrový pohár v tvare čižmy, za ktorým mi bolo trochu ľúto, ale aspoň mám snahu hľadať ho,“ dodáva.

Je jasné, že na kuchynskej linke u Sýkorovcov už dávno nie je dosť miesta. Pri novom dome v Poproči stojí ale v záhrade starší domček, v ktorom Jozef chystá expozíciu. Sám si z rámov starých postelí vyrába regály, chystá svoju galériu pivných pohárov. Viac ako polovicu má momentálne v škatuliach, ale v kuchyni vo vitríne je vystavený aspoň jeden pohár z každého štátu. Raz do roka musí všetky poumývať, poutierať, vyčistiť police. 

V zahraničí ako prvé vníma pivové poháre. „Z dovolenky z Grécka som niesol dve plné tašky pohárov, z Estónska takisto. Ďalšie získavam na burzách. Pomaličky sa to rozrastá. Mám zastúpené všetky kontinenty. Aj z Austrálie mám jeden, teraz mi kamarát doniesol pohár z Bolívie, z Afriky je zastúpených asi desať štátov. Sústreďujem sa teraz na nové slovenské poháre a krajiny, ktoré nemám.“

Ak sa vyberiete do zaujímavých končín sveta a budete mať v kufri miesto, môžete pomôcť rozšíriť zbierku Jozefa Sýkoru aj vy. Bude vám veľmi vďačný. Možno vás pozve na pivo, aj keď, na počudovanie, veľký pivár nie je.