Naši budúci kolegovia o svojich skúsenostiach a poznatkoch vo fabrike
Ešte mesiac a pol a ďalší v poradí už tretí ročník celoročnej praxe študentov v košickej oceliarni sa stane minulosťou. Pre väčšinu z vyše šesťdesiatich vysokoškolákov, predovšetkým poslucháčov viacerých fakúlt Technickej univerzity v Košiciach, znamenala prvú skúsenosť s reálnym podnikom. A ako svorne tvrdia, v žiadnom prípade to nebolo len o peniazoch na prilepšenie, ale aj o možnosti odborne rásť pri riešení konkrétnych projektov pod dohľadom skúsených mentorov. Jedenástim z nich, ktorí sa vďaka výbornému hodnoteniu stanú čochvíľa našimi kolegami, sme položili rovnakú otázku: Čo vám dala celoročná prax v košickej oceliarni? Tu sú odpovede piatich z nich.
ZVOLILA SOM SI DOBRE
Patrícia HRONOVÁ, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, Technická univerzita v Košiciach, prax v DZ Oceliareň: „Keď som sa v priebehu tretieho ročníka môjho štúdia dozvedela, že spoločnosť U. S. Steel Košice ponúka možnosť stáže priamo vo vnútri fabriky, neváhala som ani chvíľu. Hneď som vedela, že túto príležitosť chcem využiť. Keďže študujem odbor Hutníctvo železa a ocele na fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie, získanie praxe počas štúdia bolo neodmysliteľnou súčasťou môjho vzdelávania. Lákala ma vidina, že to bude špeciálna príležitosť a možnosť pre štart možno mojej budúcej perspektívnej kariéry. A nie je nič lepšie, ako mať popri teoretických vedomostiach zo školy aj dobré praktické skúsenosti.
Za najväčší prínos však považujem zoznámenie sa s pracovnými návykmi, začlenenie a stotožnenie sa so spoločnosťou a taktiež príležitosť zistiť, ako to vo veľkom podniku a pri masívnej výrobe funguje, aká je dôležitá komunikácia medzi jednotlivými závodmi a tým aj vzájomné prepojenie tak, aby všetko fungovalo.
Po dvoch rokoch stáže teda môžem na základe doterajších získaných teoretických i praktických skúseností prehlásiť, že odbor štúdia, ktorý som si pred piatimi rokmi zvolila, je naozaj ten, ktorému by som sa chcela v mojom budúcom profesijnom živote venovať.
Počas prvého ročníka Celoročnej praxe študentov som naberala praktické skúsenosti v dcérskej spoločnosti RMS, konkrétne na medzioperačnej kontrole, kde pre mňa najväčším prínosom a obohatením bolo, že som mohla byť kompletne začlenená do tímu a vykonávať reálne pracovné činnosti týkajúce sa hodnotenia vlastností žiaruvzdorných materiálov. V rámci druhého kola celoročnej praxe som mala záujem spoznať aj iné prevádzky spoločnosti U. S. Steel Košice, ale keďže študujem hutníctvo železa a ocele, ťahalo ma to do srdca spoločnosti, teda do oceliarne. V prevádzke som sa naučila vždy niečo nové. Môj mentor, samozrejme, s ostatnými kolegami, mi boli vždy nápomocní a ochotní vysvetliť všetky súvislosti týkajúce sa jednotlivých procesov. Usmerňovali ma a viedli tým správnym smerom. Na základe ich prístupu k práci, zodpovednosti, dodržiavaniu pravidiel a bezpečnosti práce, ku ktorej ma tiež s veľkou ochotou vždy viedli, som získala zodpovednosť nielen za seba, ale aj za ostatných. Presvedčila som sa, že fabrika by bez toho nemohla fungovať. Preto by som aj touto cestou chcela vysloviť obrovské ĎAKUJEM celému tímu DZ Oceliareň.
V rámci tejto praxe mi bolo umožnené vidieť takmer všetko, čo sa týkalo technológie, čím sa mi kompletne zjednodušilo celé štúdium na vysokej škole. Obrovským prínosom pre mňa bola aj možnosť sebarealizácie pri plnení niekoľkých úloh, ktoré mi zadal môj mentor, resp. ostatní kolegovia.“
ZÍSKAL SOM MNOHO ZRUČNOSTÍ, VEDOMOSTÍ A INFORMÁCIÍ
Jakub KURIAN, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, Technická univerzita v Košiciach, prax v DZ Vysoké pece: „Celoročná prax študenta pre mňa znamenala veľa. Bola to hlavne veľká príležitosť vidieť v praxi reálne procesy, o ktorých sme sa učili v škole. Bolo pre mňa obrovskou výhodou spojiť teóriu s praxou dohromady. A tiež vidieť, ako to v reálnej prevádzke funguje a tak si jednoduchšie predstaviť problém, ktorý treba riešiť a vymyslieť efektívnejší spôsob, ako to môže fungovať lepšie.
Vďaka celoročnej praxi som si zdokonalil technické myslenie, riešenie problémov a hľadanie rôznych variantov, by bolo riešenie čo najjednoduchšie, ale zároveň aj najefektívnejšie. Pomáhal mi v tom aj môj mentor, ktorým bol inžinier Marián Chudík. Komunikácia s ním bola profesionálna a diskusie na tú ktorú problematiku prebiehali brainstormingovou metódou, čo mi pomohlo aj vidieť iné a niekedy aj jednoduchšie a lepšie riešenia nastoleného problému. Možnosť pracovať na projekte samostatne bola pre mňa výhodou, pretože som sa mohol realizovať a do danej problematiky vniesť svoje nápady a myšlienky.
Témou môjho projektu počas celoročnej praxe bolo Spracovanie štúdie ovládanie klopenia troskových vozov pri granulovaní bez výstupu do kabín na klopiacom úseku. V podstate ide o to, aby pracovníci nemuseli vychádzať do pracovných kabín na plošinu, ale aby ovládali klopenie troskových vozov zo zeme a tak isto aj zaisťovanie prebíjadla. Počas práce na projekte som bol v kontakte s mentorom aj s pracovníkmi na klopiacom úseku. Po navrhnutí pár riešení som sa stretol na schôdzi s riaditeľom pre vysokú pec, s ľuďmi, ktorí zabezpečujú bezpečnosť na pracovisku, majstrom na pracovisku, koordinátormi a s mojím mentorom, kde sa diskutovalo o mojom projekte a o konkrétnych návrhoch riešenia. Výsledkom bol výber jedného z mojich návrhov riešenia problému a rozhodnutie, že sa bude po konzultácii s konštruktérom realizovať. Výsledok stretnutia ma prekvapil a zároveň aj motivoval prichádzať v budúcnosti s ďalšími projektami.
Rád by som sa za príležitosť byť súčasťou takej veľkej spoločnosti akou je U. S Steel Košice poďakoval. Bola pre mňa veľkým prínosom nielen pre osobný, ale aj do profesijný život.
MENTOR MA NAUČIL POZERAŤ SA NA VECI KOMPLEXNE
Emil MAKO, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, Technická univerzita v Košiciach, prax v DZ Oceliareň: „Súčasťou vzdelávania na vysokej škole by nemalo byť iba nekonečné sedenie a štúdium množstva teórie, ale aj aplikovanie nadobudnutých teoretických poznatkov už počas štúdia. Spojenie týchto dvoch vecí je veľmi dôležité ešte predtým, než sa študent stane absolventom.
Ako študent vysokej školy som sa rozhodol neostávať iba pri teórii. Mojou túžbou bolo zistiť, ako to funguje v praxi v porovnaní so štúdiom ešte pred ukončením vysokej školy. Prihlásil som sa teda do 2. ročníka celoročnej praxe, potom som následne pokračoval letnou stážou a 3. ročníkom celoročnej praxe. Počas všetkých týchto stáží som mal možnosť byť v závode Oceliareň, konkrétne v prevádzke OC 2, kyslíkové konvertory. Okrem toho som sa zúčastnil rôznych seminárov, ktoré mohli obohatiť moje zručnosti, či zistiť moje slabé a silné stránky. Spoznal som problematiky, na ktoré ma samotné štúdium nemohlo pripraviť, ale bolo ich potrebné vidieť z prvej ruky. Zistil som, ako prebiehajú rozličné procesy, či technológie, ktoré niekedy ani nesúviseli priamo s mojím študijným odborom. Mal som príležitosť zúčastniť sa výmeny výmurovky kyslíkového konvertora, či niektorých úsekov plynočistiarenskej časti. Zúčastnil som sa plánovaných, ale aj neplánovaných odstávok. Mal som však možnosť aplikovať aj získané vedomosti z môjho doterajšieho štúdia. Taktiež poznatky, ku ktorým som prišiel počas tejto stáže, som využil na rôznych predmetoch, či skúškach na vysokej škole. V rámci stáže som spoznal mnohých ľudí, ktorí boli odborníci vo svojom odbore, ale aj ostatných študentov, ktorí sa zúčastnili tejto stáže. Získal som veľké množstvo znalostí od môjho mentora Pavla Jesenského, ktorý ma naučil pozerať sa na veci komplexne. Často prízvukoval, aby som si spájal súvislosti a nehľadel na problém z jedného uhla. Okrem môjho mentora som sa naučil mnohé princípy aj od ostatných kolegov, s ktorými som mal možnosť pracovať. Boli vždy ochotní odpovedať na moje otázky, či ukázať, ako niektoré procesy alebo technológie, s ktorými som sa počas štúdia nestretol, fungujú.
Som veľmi rád za príležitosť byť súčasťou tohto projektu. Ak by som mal niečo ľutovať, tak jedine to, že som sa neprihlásil už na prvý ročník tejto celoročnej praxe. Všetky skúsenosti vo fabrike ma obohatili po mnohých stránkach. Odporúčam to aj ostatným študentom na fakulte.“
PATRÍM K ĽUĎOM, KTORÍ MAJÚ RADI VÝZVY
Denis LIŠKO, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach, prax v DZ Mechanika: „Ako úspešný absolvent košickej priemyslovky v odbore Polytechnika a súčasný študent fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie, som pred pár rokmi dostal možnosť stať sa súčasťou U. S. Steel Košice. Prvou príležitosťou bola letná brigáda a rovnako nasledujúcich pár rokov, počas ktorých som sa zdokonaľoval v postupoch a procesoch výroby v rôznych divíznych závodoch, oddeleniach. A potom prišla možnosť absolvovať celoročnú prax. Keďže patrím k ľuďom, ktorí majú radi výzvy, neváhal som.
Dostal som sa do divízneho závodu Mechanika. Takmer od prvého dňa nástupu na prax sa mi moji noví kolegovia začali venovať. Zasvätili ma do kolobehu ich pracovného dňa. Tak ako učený nikto z neba nespadol, aj mne trvalo nejaký čas, kým som sa zorientoval. Náplňou mojej praxe nebolo len poznávanie závodu, ale aj práca na zadanom projekte. Toho môjho som sa chopil hneď od začiatku. Ako to už býva, nie stále všetko ide podľa vašich predstáv a niekedy aj tá najjednoduchšia vec nám môže zamotať hlavu. A práve vtedy príde čas poradiť sa. Či už s mentorom alebo hociktorým iným kolegom. Tí mi dali veľa prospešných rád nielen do pracovného, ale aj do bežného života. Mohol som si tak stále zlepšovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti, ako aj otvárať sa tým novým. Niekedy dosť neobvyklým, ale zato veľmi účinným. Veľa ráz to bolo aj o skupinovej práci, keď niekto prichádzal s niečím inovatívnym, resp. veľmi nápomocným. Práca na zadanom projekte ma veľmi chytila a nadchla, mohol som sa na ňom doslova „vyšantiť“ a všetky moje teoretické vedomosti pretaviť do praxe. Potešilo ma tiež, keď prišiel môj mentor alebo kolega s nejakou prosbou alebo otázkou ako by som vedel pomôcť pri riešení problému.
Z celoročnej práce si toho veľa odnášam. Ak by som mal popísať všetky konkrétnosti, určite by mi to trvalo veľmi dlho. Tým najcennejším budú rady, ktoré mi boli poskytnuté a taktiež priestor, v ktorom som sa mohol realizovať a ukázať, čo dokážem a čo vo mne je.“
NESTAČÍ LEN SEDIEŤ ZA ŠKOLSKOU LAVICOU
Dominika IVANOVÁ, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, Technická univerzita v Košiciach, prax v RMS, DZ Oceliareň: „Na to, aby sa človek priučil akýmsi zvyklostiam a naučil sa pracovať, nestačí len sedieť za školskou lavicou, ale vstať a spraviť pre to niečo. Takýmto veľkým krokom bolo pre mňa úspešné zaslanie žiadosti a CV na Celoročnú prax študentov.
V U. S. Steel Košice som sa tri razy zúčastnila na Celoročnej praxi pre študentov a Letnej stáži v roku 2018. Vzhľadom na to, že som študentkou odboru hutníctvo a bola som zaradená do DZ Oceliareň, mala som možnosť byť v kontakte s tým, čo som doposiaľ poznala len na teoretickej báze. Nie nadarmo sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť, čo sa mi aj potvrdilo. V prípade akýchkoľvek otázok alebo nejasností nebol problém, aby mi to mentor alebo niektorý z kolegov/zamestnancov vysvetlil. Táto prax mi dokázala, že v rámci štúdia na vysokej škole nie je vôbec na škodu byť v kontakte aj s praktickou stránkou veci. A práve preto by som takúto prax či stáž odporučila aj mladším študentom.
A čo bolo náplňou mojej práce? Zapojila som sa do plnenia troch úloh. Tá prvá súvisela s projektom HIRA – Odhaľovanie nebezpečenstiev a posudzovanie rizík. kde som na základe predložených dokumentov PBP priraďovala riziká ku konkrétnym pracovným činnostiam a následne pridávala už existujúce opatrenia, ktoré dané riziko eliminujú. Druhou úlohou bolo zadávanie údajov a parametrov vyrábaných akostí ocele do elektronického predpisu, pričom cieľom bolo zjednodušiť a uľahčiť prístup k údajom o akostiach najmä pre tavičov. Do tretice išlo o projekt zameraný na nedeštruktívnu metódu analyzovania brám pomocou ultrazvuku, ktorá má potenciál nahradiť Baumannovu skúšku. Táto metóda má množstvo výhod - úspora času a financií, redukcia oceľového odpadu a podobne. Najväčším benefitom tejto nedeštruktívnej analýzy je hlavne to, že počas analýzy nie je potrebné využívať kyselinu, čo je z hľadiska zdravia zamestnancov jednoznačne prijateľnejšou alternatívou.
Plnenie týchto úloh nieslo v sebe aj určitú zodpovednosť. Priučilo ma to novým informáciám a znalostiam, o ktorých som ani len netušila a umožnilo mi to pracovať aj s ostatnými zamestnancami.
Prax i stáž boli pre mňa veľkým prínosom nielen v oblasti pracovných návykov, ale aj spolupráce a komunikácie v tíme. Aj vďaka tímu zamestnancov z Ľudských zdrojov som mala možnosť zúčastniť sa rôznych školení, ktoré nás obohatili o mnohé rady týkajúce sa aj prezentovania seba samého. Vzhľadom na to, že doposiaľ som nemala žiadnu skúsenosť s takýmito školeniami, musím poznamenať, že to malo určite zmysel.“
