Čo ťa priviedlo k otužovaniu? A aký bol tvoj prvý vstup do vody?
Za všetko môže moja lenivosť a predavačka z malej predajne potravín v paneláku oproti. Chodieval som tam pravidelne v šľapkách, šortkách a tričku, pretože sa mi nechcelo obliekať. Vždy sa čudovala, že mi nie je zima a vraj “veď sa pridaj k otužilcom”. Hľadal som na internete, v tom čase klubov otužilcov nebolo veľa. Našiel som klub Košické tulene a pridal sa. Pôsobím v ňom dodnes, dokonca som jedným z administrátorov našej stránky na facebooku. V klube máme úžasného mentora, Mariána Jaroša. A môj prvý vstup? Tak to bolo už dávno, pred pätnástimi rokmi. Bolo to uprostred zimy, okolo sneh a mráz. Prvý raz je to o prekonaní strachu. Vo vode som vydržal približne minútu a pocity to boli skvelé.
Ako sa tvoje telo adaptovalo na otužovanie?
V detstve som zimu neznášal a teraz je to naopak. Môžem povedať, že som zdravší. Ak aj zaútočí viróza, priebeh je ľahší. Niektoré moje alergie sa celkom vytratili, niektoré oslabli.
Ak je to možné, chodievam trikrát týždenne buď s klubom alebo samostatne, podľa toho, ako mi vychádzajú zmeny. Od samého začiatku chodievam najčastejšie k vode na sídlisku Nad Jazerom. Ak sa podarí, cez víkendy na nejakú akciu k inému klubu. Je totiž tradíciou, že každý víkend počas sezóny otužilcov (november – marec) niektorý z klubov zorganizuje stretnutie. Napríklad minulý víkend som bol v Majerovciach, kam nás pozval klub Vranovské vydry. Bol som aj v Poľsku u spriateleného klubu Morsy Tarnowiecke Team (Tím tarnovských mrožov, pozn. red.), v Bratislave na Dunaji a podobne. Vďaka klubu je možné ísť aj na majstrovstvá sveta a Európy v zimnom plávaní, kde sa dá skvele zabaviť a spoznať nových ľudí. Alebo na Slovenský pohár v zimnom plávaní, kde si otužilci merajú svoje sily na rôzne vzdialenosti. Najbližší sa bude konať 7. decembra v Prešove na Delni.
Ako dlho vydržíš v ľadovej vode?
Záleží od toho, ako sa cítim a či som oddýchnutý. Ale snažím sa to nepreháňať, je to 10 – 15 minút. Čím väčší mráz, tým je to príjemnejšie.
Je veľa teórií, ale krásne je to opísané na stránke zdraveotuzovanie.sk. Prvý vstup do vody je o prekonaní seba samého a vystúpení z komfortnej zóny. Postačí tenká obuv do vody a plavky, presne ako v lete. Odporúčam ísť do vody s niekým, komu dôverujete. Stačí na minútu a sledovať, ako telo reaguje. Hlavne pokojne dýchať a mať otvorenú myseľ. Po kúpeli je potrebné sa zohriať. Podľa toho, kto sa ako cíti, buď si zabehá, zacvičí, zadrepuje, či použije iné techniky na zahriatie.
Podelíš sa o nejaký zážitok spojený s otužovaním?
Keď som začínal a ešte sme mali krásne, tuhé zimy (aj dvadsať stupňov pod nulou), tak po otužovaní okolo nás prechádzala staršia pani, zrejme šla z kostola. Začala sa prežehnávať, keď zbadala partiu usmiatych ľudí bežiacich v plavkách. Musel to byť pre ňu šok.
Neodporúča sa vrátiť k otužovaniu ihneď. Zdravie máme len jedno, telo treba najprv úplne doliečiť a potom chvíľu počkať, zvyčajne stačí pár dní. Ale všetko závisí od veku a kondície otužilca.
Aký je podľa teba najväčší mýtus o otužovaní?
Že sa nedá začať s otužovaním v strede zimy, že je potrebné začať postupne od jesene chladnejšou sprchou a tak ďalej. Ja napríklad vôbec nemám rád studenú sprchu.
Čo by si odporučil ľuďom, ktorí by chceli začať s otužovaním?
Iba začať. Ak naozaj chcú pre seba niečo urobiť, zažiť niečo nové, stačí začať. Otužovať sa dá aj “nasucho”, ľahšie oblečený, pohybom na čerstvom vzduchu, turistikou. Výhodou nás, zamestnancov USSK je, že chodíme pravidelne na preventívne vyšetrenia, takže poznáme svoj zdravotný stav a svoje limity. Otužovanie výrazne pomáha cievam, tak verím a dúfam, že sa v budúcnosti vyhnem problémom s krvným tlakom. Výsledy vyšetrení mám ideálne, za čo som rád.
Na záver prezradím niečo, čím sa Robo nechcel pochváliť, no napokon som ho “zlomila”. Na Valentína ho čaká jubilejný, 150. odber na transfúznej stanici. Strieda odbery plazmy, krvných doštičiek a krvi. Pomáha, lebo môže. Možno práve vďaka otužovaniu.
