V Trstenom pri Hornáde majú dobrovoľníci silné korene. Mnohí z nich sú našimi kolegami, či kolegami na dôchodku. Aj vďaka ich práci sa obci podarila realizácia projektu Oživenie kultúrnych tradícií v obci Trstené pri Hornáde, na ktorý získala grant z nášho programu Spoločne pre región.
Trstené pri Hornáde má bohatú históriu a snaží sa o zachovanie tradičných zvykov, piesní a krojov. Ešte vždy sa tu nachádza niekoľko typických sedliackych domov. Jednému z nich sa obec rozhodla vdýchnuť dušu. Starý sedliacky dom s rozľahlým dvorom, situovaný v centre obce, je od roku 2021 majetkom obce. Predložený projekt mal jasný zámer – obnovenie tejto budovy v duchu pôvodnej architektúry a zriadenie pamätných izieb v interiéri.
Koordinátorka projektu Katarína Marcinová vyzdvihla aktivitu obyvateľov obce. „Dôležitým impulzom pre zapojenie sa do výzvy grantového programu Spoločne pre región bola veľká snaha našich miestnych občanov. Najmä Jolany Szabóovej a našich žienok dôchodkýň, ktoré už roky vo svojom voľnom čase zhromažďovali materiál pre zriadenie pamätných izieb.“
Ihneď po získaní grantu sa dobrovoľníci v Trstenom dali do práce. Medzi nimi aj naši kolegovia z U. S. Steel Košice: Bartolomej Deák, Ľudovít Vereb, Patrik Vereb, Peter Oravec, Gabriel Marcin, bratia Peter a Rastislav Šelepskí. Robili tu elektrikárske práce, vypratávali priestory, omietli interiér, renovovali oplotenie, okná či dvere.
|
|||
|
Zľava doprava: vpredu Katarína Marcinová, starosta obce Matej Kočiš, Jolana Szabóová. Vzadu dobrovoľníci z USSK: Rastislav Šelepský, Bartolomej Deák, Peter Šelepský a Patrik Veréb |
Dobrovoľníci z USSK: Rastislav Šelepský, Ľudovít Veréb a Gabriel Marcin |
||
„V tomto dome žil celý svoj život Ladislav Ruščák, ktorého nik neoslovil inak, iba Gagarin. Keď v roku 1961 Jurij Gagarin ako prvý človek vyletel do kozmu, bol pán Ruščák štrnásťročným chlapcom. Meno Gagarin sa mu ťažko vyslovovalo a prischla mu táto prezývka. Chceli sme, aby sa na neho nezabudlo. Jeho odev sa nachádza na figuríne pri vstupe do prvej pamätnej izby a na stene v gánku je umiestnený rodostrom rodiny Ruščákovcov,“ ozrejmila Katarína Marcinová.
Krstným otcom múzea sa stal Marián Čekovský a jeho otvorenie bolo nabité bohatým programom. Ako sa zmienil starosta obce Matej Kočiš, program sa vystaval tak nejako prirodzene, každý chcel niečím prispieť. Vystúpili tu deti zo ZŠ Trstené pri Hornáde, miestna mužská spevácka skupina Hrabov, či mandolínový súbor Rjabinuška, ktorý združuje ženičky na dôchodku. Obecné ochotnícke divadlo Radosť pripravilo predstavenie tradičnej ľudovej svadby v krojoch, Mária Raškyová predniesla báseň a odznela tu aj dychová hudba v podaní miestneho dychového súboru Hornád.
Pamätné izby sa hemžili zvedavými návštevníkmi, každý chcel vidieť, čo je v nich vystavené. Našli sme tu expozíciu ľudového bývania, dobového zariadenia, remesiel, pracovných i sviatočných krojov a množstvo iných zaujímavých predmetov z minulosti. „Presne takéto pokrovce sme mali u babky, takého hrnčeky sme mali doma, ...“ ozývalo sa. Kroje miestnych obyvateľov sú veľmi osobné, označené menami tých, ktorí ich v Trstenom nosili. Na stene gánku visí zoznam prezývok trstenských obyvateľov, pod názvom Nadoské prezývky (pozn. v 13. storočí niesla dedina názov Nádošť, maďarské slovo nád znamená trstina, nádas – trstené).
O budúcich plánoch hovorí Katarína Marcinová: „Na obnove budovy a dvora budeme ďalej pracovať. Múzeum bude otvorené počas obecných podujatí ako napríklad zabíjačka, stavanie mája, fašiangy, vianočný punč, stretnutie pri dychovej hudbe, prezentáciách tradičných remesiel a zvykov. V budúcnosti bude prístupné pre verejnosť a získa charakter zaujímavého turistického miesta. Plánujeme aj vytvorenie galérie so stálou expozíciou fotografií obyvateľov obce.“
To, že sa projekt mimoriadne vydaril a dobrovoľníci odviedli kusisko práce, dokazuje fotogaléria, ktorá dokumentuje aj pôvodný stav budovy.
