Christopher Navetta na pracovnom obede s koksármi

Poďakovanie za mimoriadne pracovné výsledky patrilo na stretnutí prezidenta U. S. Steel Košice s vybranými zamestnancami divízneho závodu Koksovňa aj Pavlovi Žipajovi Sabolovi (vpravo). Po gratuláciách Christophera Navettu, Scotta Papa a Martina Pitoráka prijíma blahoželanie od Anthonyho Pacilia.

Pracovné obedy prezidenta U. S. Steel Košice Christophera Navettu s vybranými zamestnancami divíznych závodov pokračovali v pondelok 23. februára stretnutím s koksármi. V skupine ôsmich reprezentantov divízneho závodu, vynikajúcich mimoriadnymi pracovnými výsledkami, chýbal, žiaľ, kvôli práceneschopnosti Viktor Poracký, predák, zástupca majstra strojnej údržby. Tím koksárov tak tvorili Peter Baran, Jozef Hadzima, Michal Čipkala, Oto Viszlay, Viliam Haraksim, Pavel Žipaj Sabol a jediná žena Mária Hricová.

Po boku Christophera Navettu zasadli viceprezidenti - pre výrobu Scott Pape, pre personalistiku a organizáciu Martin Pitorák a generálny manažér pre prvovýrobu Anthony Pacilio.

Bezmála dvojhodinové stretnutie sa nieslo v príjemnej, uvoľnenej atmosfére. Určite k nej prispeli aj úvodné slová prezidenta spoločnosti, ktorými ocenil a vyzdvihol prácu koksárov, ktorí, povedal, vždy odovzdávali vynikajúce služby a mali veľmi dobré výsledky. Príležitosť odviesť kvalitnú prácu núka aj rok 2004, ktorý napriek mnohým tvrdým orieškom, môže byť rovnako úspešným rokom ako predchádzajúci. Firma realizuje výbojný investičný plán orientovaný najmä na zlepšenie životného a pracovného prostredia. Odprášenie koksárenských batérií je jednou z najväčších ekologických akcií roka.

Koksárom sa určite dobre počúvali i slová Scotta Papea a Anthonyho Pacilia. Obidvaja vyzdvihovali oddanosť zamestnancov divízneho závodu, tímový charakter práce, ktorý nie je ešte všade realitou, stabilitu výkonov a bezpečnosť prevádzky. Je prekvapujúce, dodal Martin Pitorák, že Koksovňa má jednu z najnižších migrácií v podniku. Traduje sa, že kto v prevádzkach vydrží pracovať rok, už neodíde. Hostia súhlasili. Väčšina z nich totiž v závode pracuje dve a tri desaťročia. Nie iba zo zvyku, ale preto, že majú svoju prácu radi a je pre nich doslova koníčkom. Radi by viac svoje vedomosti a zručnosti odovzdávali mladým, ktorí by ich v robote, až príde čas, vystriedali. "Kolektív starne, nové sily akosi neprichádzajú," konštatoval Pavel Žipaj Sabol. "V priebehu piatich - šiestich rokov odídu viacerí kolegovia do dôchodku. Ak sa to nezmení, nebude náhrada."

"Problémom je človeka pre prácu v Koksovni získať, ak však už príde, ostane," dodal výrobno - technický námestník riaditeľa divízneho závodu Peter Baran. Vyvrátil tiež názor, že Koksovňa patrí z hľadiska životného prostredia medzi najzaťaženejšie pracoviská. "Momentálne je jednou z najekologickejších prevádzok v podniku. Uvažujeme dokonca, že sa budeme uchádzať o environmentálny certifikačný audit. Samozrejme, tomu predchádza ukončenie takých akcií, akými sú odprášenie batérií, bezemisné plnenie komôr a hermetizácia chémie." Na margo dobrých výsledkov Koksovne zdôraznil, že ich dosahujú nie preto, že závod "funguje sám", ale preto, že sa môžu spoľahnúť na zamestnancov, ktorí majú výborné pracovné návyky.

Reč sa zvrtla i na problematiku bezpečnosti práce. Tá je srdcovou záležitosťou Jozefa Hadzimu. Christophera Navettu zaujímal jeho názor na to, ako by bolo možné zvýšiť povedomie ľudí k bezpečnej práci, ako docieliť, aby viac mysleli na svoju bezpečnosť. "V prvom rade ísť príkladom a vyžadovať plnenie povinností od prvého po posledného zamestnanca," odpovedal. "Komunikovať s ľuďmi. Je však tiež potrebné, aby ten, kto určuje používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, detailne poznal aj priestor, kde človek pracuje. Sú totiž miesta, kde osobný ochranný pracovný prostriedok vyvoláva pochybnosti o ochrane. Napríklad okuliare, ktoré sa zahmlievajú a podobne." Inou otázkou je, že niektorí zamestnanci sa za bezpečnosť akoby skrývajú. S takouto skúsenosťou sa podelil Pavel Žipaj Sabol. "Aby niektorú robotu nemuseli urobiť, tvrdia, že nebudú porušovať bezpečnosť práce."

"Robota v Koksovni pred desiatimi či pätnástimi rokmi sa so súčasnosťou nedá porovnať," konštatoval Jozef Hadzima. "Veľa sa urobilo najmä v ekologizácii prevádzok. Tvrdá práca ľudí zbližuje, a to je aj prípad Koksovne. Je výborné ak sa človek môže spoľahnúť na kolegu nielen v dobrých, ale aj horších chvíľach, keď vie, že v ňom nájde človeka ochotného pomôcť hocikedy ak ide o vec prevádzky. Pre mňa je takým človekom práve Palo Žipaj," pochválil spontánne kolegu.

Prezident U. S. Steel Košice v ďalšej časti stretnutia odpovedal na otázky koksárov týkajúce sa výroby a exportu ocele po vstupe SR do Európskej únie. Na záver pracovného obeda odovzdal prítomným ďakovné listy a publikáciu o Košiciach ako spomienku na stretnutie.