Grantový program Spoločne pre región pomáha pri záchrane kultúrnych pamiatok

Počuli ste už o Občianskom združení Rákociho cesta? Vzniklo pred piatimi rokmi s cieľom zveľadiť historické pamiatky späté s rodom Rákoci. Práve do Veľkého Šariša chodievali turisti z Maďarska, aby si pozreli Rákociho kaštieľ, ktorý však už nejestvuje, pretože bol po požiari v roku 1948 zbúraný, a hrad, ktorý bol celé desaťročia zanedbaný a skrytý v húšťave nepreniknuteľných krovín. Prvým počinom združenia bolo osadenie informačnej tabule o zaniknutom kaštieli. Potom sa jeho aktivity zamerali na Šarišský hrad. Dnes sa venuje výlučne jeho záchrane.

ŠARIŠSKÝ HRAD ŽIJE
Prvý projekt na záchranu hradu, uskutočnený v roku 2007 pod názvom Šarišský hrad žije, spočíval v myšlienke žiť na hrade jeden mesiac. V historickom stane, uprostred vtedy ešte krovinami zarasteného nádvoria, pobýval autor projektu Martin Sárossy. Odstraňoval kroviny, uskutočnil prvý prieskum návštevnosti hradu a staral sa o zubaté kosačky - štyri kozy. Každý večer na stránke www.hrad.wbl.sk, ktorá existuje dodnes, viedol internetový denník. Zaznamenával to, čo zažil, s kým sa stretol, kto pomohol a čo sa urobilo pre záchranu hradu. Tak sa o hradnej misii dozvedeli mnohí ďalší ľudia so srdcom pre históriu. Dali sa dokopy a položili základy vzniku dobrovoľníckej hradnej skupiny.
Prišli ďalšie projekty a o rok neskôr sa už dobrovoľníci mohli v spolupráci s pamiatkovým úradom pustiť do prvého archeologického výskumu a prvej "murovačky". Vďaka grantu, ktorý získali v rámci programu Spoločne pre región, mohli kúpiť prvé lešenie, vápno, miešačku, potrebné náradie. Podarilo sa stabilizovať dvorovú stenu jednej z trinástich bášt, o rok neskôr si v inej bašte dobrovoľníci vybudovali zázemie so strechou a kuchynkou, takže na hrade sa mohli začať organizovať aj viacdňové dobrovoľnícke tábory. Začali sa záchranné práce na ďalších objektoch hradu - na vežovej bráne, delostreleckom bastióne, barbakáne, hlavnej obytnej veži i hradnej cisterne.

PRÍSTREŠOK VĎAKA GRANTU
Na hrade však stále chýbal prístrešok pre verejnosť. Miesto, kam by sa návštevníci hradu mohli ukryť pred slnečnou páľavou alebo dažďom. K získaniu financií pomohol nápad - zapojiť do záchrany hradu okolité obce. Ľudia z OZ Rákociho cesta zareagovali na ďalšiu výzvu grantového programu Spoločne pre región z dielne U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie. Spoločným výstupom projektu Štyri obce, jeden hrad mal byť spomínaný hradný prístrešok, pod ktorým by sa konal aj stoličný snem a hody. Projekt, pod ktorý sa podpísal i Juraj Varga z divízneho závodu Oceliareň, bol napokon úspešný a získal grant.
"Mohli sme tak na jeden deň v roku symbolicky vrátiť sídlo župy z Prešova na Šarišský hrad. Samotnému podujatiu predchádzali workshopy dobrovoľníkov, počas ktorých sme prístrešok postavili. Výkopové práce prebiehali pod dohľadom archeológov. Nasledoval dovoz kmeňov a reziva a tesárske práce sa mohli začať. S robotou pomohli aj účastníci medzinárodného dobrovoľníckeho tábora. Kostru prístrešku sme dokončili, chýbala nám ešte strešná krytina. Získali sme ju vďaka stoličnému snemu," informuje Martin Sárossy. S požiadavkou o pomoc pri zadovážení starej škridle, s patinou po zube času, aby na hrad čo najviac zapadla, sa obrátili na starostov a poslancov z 31 okolitých obcí, ktorí prijali pozvanie na hrad. Dostali viacero ponúk. Hádam sa vďaka nim podarí postaviť v budúcnosti ďalšie dva prístrešky.

STOLIČNÝ SNEM PO 391 ROKOCH
Samotný stoličný snem na Šarišskom hrade mal pozitívny ohlas v médiách aj v okolitých obciach. Pozvánku naň dostali poslanci Prešovského samosprávneho kraja priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Nakoniec sa do projektu okrem plánovaných štyroch obcí zapojilo dovedna tridsaťjeden samospráv z celej bývalej Šarišskej župy. "Dňa 10. júla 2011 sme sa stretli v Prešove pred Župným domom, odkiaľ sme symbolicky prevzali sídlo župy a vyrazili, nesúc obecné vlajky, na 12 kilometrov dlhý pochod na Šarišský hrad. Tam nás už pod prístreškom čakali hody. Hradný guľáš bol z prvého "komplet hradného" kozľaťa, ktoré sa na hrade narodilo, vychovalo, zarezalo a nakoniec aj zjedlo. Po hodoch zasadol stoličný snem. Prvýkrát po 391 rokoch. Na programe bolo vyrubenie hradnej dane. Stoličný snem sa uzniesol, že každá domácnosť z podhradia, ktorá z okna svojho príbytku dovidí na Šarišský hrad, je povinná platiť hradnú daň." No keďže sa nedohodlo na jej výške, prítomní starostovia a poslanci sľúbili, že v prvom roku sa na daň zložia formou dobrovoľnej zbierky na pomoc hradu vo svojich obecných a mestských zastupiteľstvách. Prvá príležitosť zložiť hradnú daň bola počas hradných slávností, ktoré sa konali v nedeľu 4. septembra.

DOVIDENIA NA HRADE
A zámery do budúcna? Dobrovoľníci chcú pomáhať pri záchrane Šarišského hradu aj naďalej. A ako Martin Sárossy konštatuje, vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie už aj s väčšou účasťou okolitých obcí. "Prioritami sú najvyšší objekt hradu - hlavná obytná veža a tiež hradná pracháreň, kde by mohlo byť hradné múzeum. S pomocou dobrovoľníkov, spoluprácou s okolitými samosprávami a donormi, ktorým nie je ľahostajná záchrana kultúrneho dedičstva, a tiež s rastúcou podporou ministerstva kultúry, sú tieto zámery uskutočniteľné. Dovidenia na hrade, priatelia!"