S viceprezidentkou Elenou Petráškovou o jednej z oblastí spoločenskej zodpovednosti

Už od svojho vzniku v roku 2000 napĺňa spoločnosť U. S. Steel Košice princípy spoločenskej zodpovednosti. Robí správne veci pre zamestnancov, svojich obchodných partnerov i komunitu a región, v ktorom podniká. Za novými aktivitami, ktorých cieľom je pomáhať opusteným deťom i deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, stojí aj viceprezidentka pre riadenie externých služieb a vzťahov Elena Petrášková. V Košiciach sa do nich pustila hneď po svojom príchode z USA, kde pôsobila niekoľko rokov. Požiadali sme ju o rozhovor.

· Deti patria k najzraniteľnejším stvoreniam. Najmä tie, ktoré nepoznajú láskavú náruč matky či otcovo pohladenie alebo žijú v nezávideniahodnej zložitej sociálnej situácii. Zaslúžia si pomoc. Už vyše desať rokov ju dostávajú aj od košickej oceliarne, ktorá patrí v oblasti filantropie medzi popredné firmy na Slovensku. Prečo to firma robí? A prečo vy osobne?
Pretože naša spoločnosť robí to, čo je správne. Chce byť dobrým susedom a podporovateľom miestnej komunity. A prečo ja? Moja životná skúsenosť hovorí o tom, že všetko dobré sa raz vráti. A je úplne jedno akou formou dávate. To sú také malé schodíky do neba, keď sa nepozerá na to, čo to človeka stojí a nie je to podmienené niečím, čo za to chce späť. Ide jednoducho len o pomoc. Verte, ten pocit je v konečnom dôsledku úžasný. Ako rodina sme stále podporovali dobrovoľníctvo, zúčastňovali sa na rôznych charitatívnych podujatiach doma i v Spojených štátoch. Keď každý z nás dá kúsok dobra tomu druhému, svet okolo nás bude určite lepší.

· Pracujete na novej filozofii pomoci deťom. Okrem už zaužívanej finančnej či materiálnej podpory detských domovov ste prišli s novinkou. Koho a čoho sa týka?
Ide o pilotný projekt. A jeho pozadie? Deti v detských domovoch intenzívne podporujeme už dlho, no sú aj také deti, ktoré majú to šťastie, že žijú v úplných rodinách, no ich sociálna situácia je veľmi zlá. Preto sme sa dohodli, že v tomto roku zahrnieme do projektu Stromček prianí aj ich. O pomoc sme požiadali Arcidiecéznu charitu Košice, s ktorou už niekoľko rokov spolupracujeme aj pri iných projektoch. Poznajú sociálne slabé rodiny, pracujú s nimi už dlho a majú v tomto smere cenné skúsenosti. Vedia teda identifikovať veľmi presne rodiny, ktoré pomoc, aj tú našu, potrebujú. Chceme im urobiť krajšie Vianoce. Budeme sa snažiť tieto deti zapájať aj do aktivít, ktoré chceme robiť s ich rovesníkmi z Detského domova na Uralskej ulici v Košiciach a Detského domova v Podolínci.

· V čom bude teda pomoc odlišná?
Nepôjde len o financie. Po mojom návrate z USA sme veľmi často diskutovali na viacerých úrovniach, hovorili sme aj s Mary Rintoulovou o tom, ako vlastne chceme robiť charitu. Zhodli sme sa na tom, že deti z detských domovov sú síce na Vianoce obdarovávané rôznymi darčekmi od rôznych firiem, čo je určite pekné, ale to, čo im chýba, sú zážitky, pekné spomienky. Jednotní sme aj v názore, že na deti treba myslieť nielen počas vianočných sviatkov, ale v priebehu celého roka. Chceme im teda umožniť, aby nadobudli rovnaké zážitky, aké majú ich rovesníci v úplných a sociálne zdatných rodinách. Vypracovali sme teda plán podpory oboch spomínaných detských domovov. Napríklad Mary Rintoulová spolu s manželkami amerických manažérov sa plánuje deťom v DD na Uralskej ulici venovať v priebehu týždňa, a to nielen pri výučbe angličtiny, ale aj pri iných aktivitách, pričom rátame so zapojením členov a sympatizantov siete Women´s Network. Dvere sú otvorené v tomto smere pre všetkých záujemcov. O konkrétnych krokoch budeme prostredníctvom Ocele východu informovať, no v každom prípade by sa naša pomoc mala uberať cestou častejších návštev v detských domovoch, budeme im pomáhať pri učení, pri osobnostnom i vzdelanostnom raste. Zároveň ich budeme brať aj na rôzne podujatia, ktoré naša spoločnosť organizuje.

· Niektoré zámery už začínajú byť realitou. Prvý septembrový deň tohto roka ste spolu s talentovanými deťmi z DD na Uralskej ulici prežili netradične. Na maliarskom plenéri v Medzeve. Bola to len jedna z viacerých aktivít. Poviete nám o nich?
V Medzeve sme sa všetci cítili veľmi dobre. Naši traja hostia, víťazi výtvarnej súťaže v domove, dostali príležitosť vyskúšať si maľovanie s dospelákmi, ale aj čo to sa naučiť. Bolo to veľmi milé. Vytvoril sa medzi nami celkom pekný vzťah, ktorý chceme naďalej rozvíjať osobnými návštevami. Chceme ich podporiť v ich snaženiach, ukázať, o čom je život mimo domova. A pomôcť im s bežnými starosťami, ktoré majú v svojom živote. Chlapcov a dievčatá z detských domovov v Košiciach a Podolínci sme pozvali, a oni s radosťou prišli, na viacero podujatí. Košičania nechýbali na už tradičnej Balónovej fieste, hutníckej akcii Rodiny športujú, oslavách Medzinárodného dňa detí v košickej zoologickej záhrade, kde boli aj dievčatá a chlapci z Podolínca. Veľmi sa im páčila Steel aréna, v ktorej si zahrali hokej a prežili jedno veľmi pekné popoludnie. Chceme v tom určite pokračovať.

· A čo plány? Na čo sa môžu deti v najbližšej budúcnosti tešiť?
Spomínané detské domovy, ktorým sa chceme venovať dlhodobejšie, sme nevybrali náhodou. Poznáme ich prácu už dlhšie, z našej vzájomnej spolupráce máme dlhoročné pozitívne skúsenosti. Napríklad deti z Podolínca nám už niekoľko rokov pravidelne pripravujú darčeky, ktoré robia radosť ľuďom pristavujúcim sa počas Košických Vianoc pri našom charitatívnom stánku. Určite budeme chcieť zapojiť do tejto, ale i ďalších aktivít, aj deti z Detského domova na Uralskej ulici v Košiciach a chlapcov a dievčatá zo sociálne znevýhodneného prostredia. Uvidíme, ako sa nám to podarí. Plánov máme dosť, dávame ich dokopy. Obidva detské domovy budú už túto nedeľu súčasťou bežeckého podujatia U. S. Steel Family Run počas Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.

· Dá sa urobiť viac? Mnohým nie sú ľahostajné ťažké osudy ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami. Pomôcť môže každý a nemusí to byť len o peniazoch. Ako ale motivovať ľudí k tomu, aby pomáhali?
Časy minulé, keď sa mnohé veci robili dobrovoľne - nasilu, sú, zdá sa, preč a to pravé dobrovoľníctvo začína naberať na obrátkach. Počet ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, narastá. Sú ochotnejší dávať. Zoberme si zbierku pre osirelého Miroslava Spačila. Bolo úžasné sledovať ako sa ľudia vo firme zomkli i ako ho kolegovia jeho nebohého otca a ďalší zamestnanci podporili. Slováci, Košičania a hlavne ľudia, ktorí v tejto fabrike pracujú, sú štedrí, majú veľké srdce. Možno sú ešte niektorí váhaví a opatrní, no myslím si, že každý z nás by si mal uvedomiť, že v živote sú rôzne situácie. Každému sa raz môže stať, že bude potrebovať pomoc.