V Draghiho správe sa dôkladne identifikujú prekážky dekarbonizácie a konkurencie-schopnosti priemyslu EÚ. Navrhované odporúčania pre energeticky náročné priemyselné odvetvia vrátane odporúčaní týkajúcich sa energetiky, obchodu, úniku uhlíka, financovania a vedúcich trhov by sa mali začleniť do nadchádzajúcej dohody o čistom priemysle a urýchlene vykonávať s konkrétnymi opatreniami. Zosúladenie medzi rôznymi politikami má zásadný význam a mali by ho sprevádzať odvetvové iniciatívy s cieľom umožniť transformáciu každého odvetvia vrátane oceliarskeho priemyslu.
Draghiho správa sa zaoberá sériou otázok, ktoré európsky oceliarsky priemysel opakovane nastoľuje:
- Politika v oblasti klímy: postupné rušenie bezodplatných kvót a nahradenie súčasného systému obchodovania s emisiami (ETS) mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) so sebou prináša vysoké riziká premiestnenia. Sú potrebné dodatočné opravy na zabezpečenie účinnosti mechanizmu CBAM pred jeho začatím spolu s dôkladným monitorovaním s cieľom zabrániť obchádzaniu a premiestňovaniu zdrojov, riešením vývozu EÚ a rozšírením mechanizmu CBAM na odberateľské odvetvia.
- Energetická politika: napriek rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov energie v sústave domácnosti a podniky zatiaľ neprofitujú z nízkych cien energie, čo vytvára konkurenčnú nevýhodu pre priemyselné odvetvia EÚ v porovnaní s USA a Čínou. Hoci sa odporúča niekoľko návrhov na riešenie tohto problému a zníženie cien energie, európsky oceliarsky priemysel očakáva naliehavé opatrenia, ktoré povedú k tomuto cieľu v krátkodobom horizonte.
- Investície a financovanie a vedúce trhy pre čisté technológie: neexistujú dostatočné finančné stimuly a zdroje na priemyselnú transformáciu, keďže samotný inovačný fond EÚ nestačí, zatiaľ čo len zlomok príjmov zo systému ETS sa v súčasnosti investuje do dekarbonizácie energeticky náročných odvetví, ako je oceliarsky priemysel. Podpora by sa mala poskytovať na kapitálové výdavky (CAPEX) aj prevádzkové náklady (OPEX) prostredníctvom vyčlenenia kvót ETS. Vodíková banka a rozdielové zmluvy o uhlíku by sa mali využívať aj na podporu transformácie, pretože zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Okrem toho sa EÚ napriek svojej ambícii zachovať výrobnú kapacitu pre čisté technológie čoraz viac spolieha na dovoz, aby uspokojila svoj rastúci dopyt. Dôrazne sa podporuje zavedenie minimálnej kvóty vo verejnom obstarávaní a aukciách iných druhov odmien za miestne vyrábané produkty a komponenty čistých technológií. Čistá oceľ vyrobená v EÚ je základným materiálom odolnosti hodnotových reťazcov čistých technológií.
- Obchodná politika: Nerovnaké podmienky v energeticky náročných odvetviach, ako je oceliarsky, môžu mať dôsledky pre mnohé odberateľské odvetvia, ktoré sú kľúčové pre otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Vzhľadom na výrazný nárast dovozu, pretrvávajúci nárast globálnej nadmernej kapacity ocele a reštriktívnu obchodnú politiku v tretích krajinách by si EÚ mala zachovať schopnosť rýchlo reagovať na narušenia trhu a zároveň pracovať na štrukturálnych riešeniach.
Celú Draghiho správu si možete prečítať (v angličtine) The future of European competitiveness
- časť A A competitivneness strategy for Europe
- časť B In-depth analysis and recommendations
