Tragédia hlboko zasiahla aj zamestnancov USSK

Niet hádam človeka, ktorého by sa nedotkla letecká tragédia slovenských vojakov vracajúcich sa minulý týždeň vo štvrtok večer z polročnej misie v Kosove. Obrovský a nezmieriteľný žiaľ, bolesť, smútok nad vyhasnutými životmi pociťujú blízki, rodinní príslušníci, priatelia, spolupracovníci a spolu s nimi tisícky a tisícky ľudí...

Milan POLČA, generálny manažér pre rozvoj a servis ľudských zdrojov: "Ťažko to opísať slovami. Ľudia, ktorí išli brániť mier, sa už domov nevrátili. Je to nespravodlivé, je to veľká tragédia pre celú našu krajinu. Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám zosnulých, ktoré prišli o svojich blízkych."

Peter SZÉKI, vedúci odboru požiarna bezpečnosť: "Ako bývalý dôstojník vojenského letectva Slovenskej republiky vnímam túto tragédiu veľmi intenzívne a len ťažko viem slovami vyjadriť svoje pocity. Smútok, ľútosť, súcit sú slová, ktoré slabo vyjadrujú to, čo sa odohráva v srdciach a mysliach vojakov, ale aj ostatných ľudí. Hovorí sa mi o tom skutočne veľmi ťažko. Služba vlasti v mierových misiách je jedným z vrcholov vo vojenskej kariére a šťastný návrat domov je vrcholom šťastia pre rodiny a priateľov. Bohužiaľ, návrat našich vojakov sa skončil tragicky len päť minút pred pristátim v Košiciach, a to navždy poznačí každého človeka. Chcem vyjadriť hlbokú a úprimnú sústrasť všetkým pozostalým našich skvelých vojakov."

Róbert BROŽEK, vedúci oddelenia environmentálne vzťahy, útvar GM pre environment: "Osobne spolu s celou rodinou to vnímame ako veľké nešťastie. Hlavne preto, že títo ľudia, ktorí sa snažili pomáhať iným za cenu nasadenia života, si taký koniec nezaslúžili. Všetkým pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť."

Jozef KUNC, riaditeľ spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice: "Je to obrovská tragédia, ktorej rozsah a dôsledky zrejme len ťažko vieme pochopiť. Je to obrovská tragédia nielen z pohľadu nášho štátu, ale predovšetkým tragédia pre všetky dotknuté rodiny, ktorým zároveň touto cestou vyjadrujem hlbokú úprimnú sústrasť. V tomto prípade sa len ťažko hľadajú vhodné slová, ako to čo najpresnejšie vyjadriť. Je v tom všetko - hlboký smútok, bezradnosť, otázky prečo? Zo svojho pohľadu hlavne vnímam obrovskú bolesť rodín, ktoré prišli o svojich najbližších. Je to veľmi, veľmi kruté. Povedať, že sa máme z toho poučiť by nebolo absolútne na mieste, takým udalostiam musíme predchádzať. Preto otázka bezpečnosti musí byť vo všetkých oblastiach ľudského života na prvom mieste."

Lívia HADAŠOVÁ, námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť, Nemocnica Košice-Šaca, a.s. 1. súkromná nemocnica: "Správa o tragédii mi do očí vtláča slzy. Po oznámení správy o hromadnom nešťastí v osudný večer boli lekári a sestry našej nemocnice v pohotovosti, márne sa však čakalo na vrtuľníky a sanitky rýchlej lekárskej pomoci. Žiaľ, nebolo už komu pomôcť. Deň 19. január 2006 patrí medzi najsmutnejšie dni našej krajiny, najčiernejšie dni v histórii vojenského letectva, ale najbolestivejšie dni najmä v rodinách zosnulých vojakov a letcov, s ktorými úprimne súcitím. Život týmto ľuďom už nevráti nikto, smútok v ich rodinách nikdy nepominie, ale dúfajme, že aj keď ešte nie je známa príčina tejto nešťastnej udalosti, že na úrovni ministerstva obrany a iných najvyšších štátnych úrovniach sa vyvodia závery, príjmu opatrenia a urobí sa všetko pre to, aby profesionálna armáda, vojenské letectvo, ale aj civilné letectvo spĺňali všetky podmienky a atribúty bezpečnosti v technických i ľudských zdrojoch."

Stanislav KOKINDA, vedúci ISC OZ METALURG: "Keďže nie je známa príčina havárie, môžeme hovoriť o nešťastí. Je to tragédia pre rodiny a príbuzných vojakov, ktorí zomreli. Vojaci, ktorí šli do Kosova, museli rátať s tým, že sa nemusia vrátiť späť. Ale určite nikomu z nich nenapadlo, že práve oni môžu prísť o svoje životy päť minút letu od domova na ceste späť."

Gabriela VANSOVÁ, sekretárka RDZ Vysoké pece: "Je mi to nesmierne ľúto. Ťažko sa o tom čo i len rozpráva, také niečo by sa nemalo stávať. Pravda, dôvody pádu lietadla ešte neviem, ale ak by zlyhala technika, je to o to smutnejšie."

Mária BUVALOVÁ, ekonómka, GM Treasury: "Priznám sa, že zakaždým keď som pozerala správy v televízii, rozplakala som sa. Je to veľké nešťastie. Prišlo mi strašne ľúto, že títo ľudia sa domov nedostali, hoci boli od domova doslova iba niekoľko metrov. Čakali ich najbližší, rodiny, deti..."

Ján KOLARČÍK, riaditeľ pre pre energetickú stratégiu a hospodárstvo: "Je to veľká tragédia a zrejme by sa velenie armády i ministerstvo obrany mali trochu zamyslieť nad tým, či tieto staré stroje sú naozaj aj spoľahlivé. Silne sa obávam, že nemôžem veriť tomu, že boli spoľahlivé. Nazdávam sa, že ďalšie používanie podobných lietadiel by mohlo byť veľmi nebezpečné."

Miroslav JÁNOŠÍK, vedúci odd. metodika a koordinácia útvaru Riaditeľa pre bezpečnosť práce: "Mám k letectvu vzťah, poznám lietadlá a zaujímam sa o ne. Nesúhlasím s názormi, že išlo o staré, nevyhovujúce stroje. An-24 patrili a patria ku kvalitným lietadlám. Podstupovali pravidelné generálne opravy, ktorými ich vždy nanovo vynovili. Som presvedčený, že žiadny pilot by si nesadol do lietadla, ktoré by nebolo vo vyhovujúcom stave. Niečo sa však tam hore stalo. Okolnosti nešťastia musia vyšetriť kompetentní."