Partia pracovitých ľudí v detskom domove na Hurbanovej ulici zvládla veľký kus roboty
Plán B kvôli zlému počasiu aktivovali aj v detskom domove na Hurbanovej ulici v Košiciach. Namiesto úprav rozsiahleho areálu záhrady sa dobrovoľníci uchýlili pod strechy a dali sa do natierania, ale i murovania a skladania nových postelí.
V budúcej rehabilitačnej miestnosti, kde sa vlani pri odstraňovaní starej drevenej priečky poriadne zapotili naši kolegovia dobrovoľníci Fedák a Žipaj, domováci finišovali s maľovaním stien, zárubní a rôznych drevených častí. Stretli sme tu Michala Šoltýsa z útvaru kvality a Vieru Verešovú z divízneho závodu Doprava. „Mal som obavy, čo budem robiť, keď prší, ale som spokojný, že mám prácu,“ povedal procesný inžinier kvality, ktorý sa k firemným dobrovoľníkom tohto roku pripojil po prvý raz. S chuťou urobiť niečo pre deti. Disponentka dopravného úseku Veľká Ida je naopak už pravidelnou účastníčkou dobrovoľníckych dní. „Tu v domove, ktorý poznám ešte ako dojčenský ústav, som však po prvý raz.“ Nebude jej chýbať sobota v domácom programe? „Vôbec, ak nerátam, že by som inak fotila futbalový zápas miestneho tímu vo Veľkej Ide. Odriekla som to,“ prezradila vášnivá fotografka.
Hádam najťažšiu robotu mali tohto roku chlapi, ktorí pomáhali pri odstraňovaní následkov havárie kanalizácie. „Budova je stará, má šesťdesiat rokov, nedávno nám prasklo prehnité potrubie v stene. Naši údržbári ho síce opravili, zásah si však vyžiadal vybúranie častí stien naprieč štyrmi poschodiami. Diery teraz pomáhajú plátať vaši ľudia,“ vysvetľovala cestou na tvár miesta hospodárka detského domova Mária Sančiová. Tipli sme si, že pri murovaní určite nájdeme Romana Fedáka a Stanislava Žipaja z BSC, o ktorých vieme, že si náročky vyberajú vždy ťažkú fyzickú robotu. O stene sme už hovorili, spomeňme ešte búranie starej kúpeľne. „Po troch rokoch deštrukčných prác nám dali tentoraz tvorivú prácu,“ smiali sa. Je namáhavá? „Ani nie tak namáhavá, ako piplavá,“ konštatovali chlapi. Nuž ak neberieme do úvahy, že museli vŕtať, píliť, betónovať, tak asi mali pravdu... „Neodídeme, kým to neskončíme,“ zaznelo aj v partii kolegov, s ktorými sa delili o opravované poschodia. Stáli účastníci, generálny manažér pre kvalitu Dean Christopher Mooney, ale i Norbert Kubík a Eduard Guoth, ku ktorým sa pripojil Jaroslav Križičko z úseku viceprezidenta pre predaj a marketing dokazovali, že naši manažéri sú aj zruční remeselníci. A samozrejme nemôžeme zabudnúť na Radovana Višňovského z DZ Radiátory a rúry, ktorý prišiel na Hurbanovu už po tretí raz a pomáhal tiež pri stavebných prácach.
Peter Zahumenský a Štefan Bereš z BSC si zobrali na starosť skladanie nových drevených postelí pre deti. „Šesť postelí už máme hotových, čaká nás ešte päť. Rátame, že do pol druhej by sme mali byť hotoví. Najťažší bol asi začiatok, kým sme do toho prišli, teraz nám už ide robota od ruky, sme zohraný tím,“ povedali v garáži, ktorá sa v sobotu premenila na stolársku dielňu.
V záhrade na neďalekej terase sa činili maliari, ktorí si vzali do parády konštrukcie detských preliezačiek a obnovili aj náter „detskej škôlky“ na zemi, ako sa hovorí tejto desaťročia obľúbenej pohybovej hre. „Zišli sme sa tu príjemná partia, pri robote sme si aj zaspievali, nedali sme sa ovplyvniť počasím,“ svorne konštatovali Tomáš Krivda z koksovne, Dana Kuběnková a Renáta Bernátová z výskumu a vývoja, ku ktorým sa pripojil aj ich bývalý kolega a stabilný dobrovoľník Pavol Spišák. „Je tu perfektná atmosféra, veľmi sa z tohto dňa teším a chcela by som vidieť deti ako sa im to, čo sme pre ne urobili, páči,“ nadchýnala sa laborantka R. Bernátová, ktorá sa dní dobrovoľníkov zúčastnila po prvý raz. „Určite prídeme aj o rok, práce je tu dosť,“ zhodli sa všetci. A niektorí, ako T. Krivda, ktorý sa už osvedčil ako záhradný architekt, ešte skôr. „Žiaľ teraz prší, ale už som sa s domácimi dohodol, že im prídem zasa pokosiť živý plot.“
Ďalšia partia natieračov na čele s riaditeľkou detského domova Silviou Komorovou a jej kolegami, ku ktorým sa pripojili aj Marianna Kočišová a Anna Gáborová z DZ Radiátory a rúry, si vzala do parády schodište v hlavnej štvorpodlažnej budove, kde natierali svetlozelenou farbou kovové časti zábradlí. „Som rada, že aj keď prší, prišli toľkí ľudia a že sa nám podarilo urobiť toľko práce,“ ocenila pomoc železiarov riaditeľka.
Že sa dobrovoľníkom podarí obnoviť aj leháreň, v ktorej deti oddychujú na čerstvom vzduchu, sme ani nedúfali. Až na kúsok konštrukcie, ktorá bola vo výške, všetky kovové časti očistili od hrdze, odstránili starý náter a aplikovali aj nový. „Mal som trochu obavy, či to zvládneme, lebo sme začínali len traja, ale potom sme dostali posily a už to išlo lepšie,“ dozvedeli sme sa od roky aktívneho dobrovoľníka Mariána Fecka z Labortestu. „Bolo to dosť náročné, pretože rozsah prác bol naozaj veľký. Neľutujem však, že som prišiel,“ poznamenal aj František Klimo z OBAL-SERVISU, ktorý sa na firemnej akcii objavuje tiež opakovane. Zahliadli sme tu aj Martina Huru z Labortestu so synom a spolu s manželom prišla pomôcť aj Božena Križičková a ešte ďalší, ktorých sme nestihli osloviť. Všetkým patrí veľká vďaka.
