Napriek vytrvalému dažďu sa dobrovoľníci činili aj na detskej železničke v Čermeli
Desiaty ročník Dní dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice okrem toho, že bol jubilejný, mal ešte jeden ďalší prívlastok. Bol suverénne najmokrejší. Hustý dážď robil vrásky na čele železiarom, ktorí prišli pomáhať na Detskú historickú železnicu. Ranný brífing sa preto konal v jednom z vagónov zaparkovanom v stanici Čermeľ. Po ôsmej hodine sa jeho kapacita naplnila do posledného miesta. „Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať, že ste prišli v hojnom počte i v tomto nepriaznivom počasí. Vašu pomoc si vážime, pretože vždy odvediete kvalitnú robotu,“ adresoval úvodné slová železiarom a ich rodinným príslušníkom prednosta stanice Igor Holéczy.
Gro prác sa však malo odohrávať v exteriéroch detskej železničky. A keďže silný dážď neutíchal, hlavný koordinátor František Gregor z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy prišiel s džentlmenským návrhom. „Keďže tu máme nedostatok krytých priestorov a väčšina prác v nich si vyžaduje fyzické a odborné zručnosti, spravíme ich my chlapi a dámy môžu ísť domov.“
K najodbornejším činnostiam patrila oprava najstaršieho člena depa, ktorým je parná lokomotíva Katka. Tohto roku k nej pribudol nový „parťák“, a to parný rušeň Krutwig. O Katku sa postarala tradičná partia z divízneho závodu Doprava, na čele s Eduardom Kandíkom. „Na pravej strane musíme privariť posúvač na parnom valci, ktorý sa stará o pohon lokomotívy. Zlomil sa počas prvej tohtoročnej jazdy Katky,“ vysvetlil dlhoročný dobrovoľník na železničke. „Bude to náročné na čas, no určite to zvládneme,“ doplnil ho Miroslav Feťko. Dvojicu fachmanov ešte dopĺňali ďalší dopravár Ľuboš Nežník a Pavol Petráš z divízneho závodu Mechanika.
Dve partie železiarov natierali interiéry železničných vozňov. Medzi nimi boli i Vlastislav Kopčík a Vjačeslav Kupko, ktorý v našej firme zodpovedá za správu budov. Obaja mali na dobrovoľníckej akcii premiéru. „Mám deti v takom veku, keď by už mohli mať vlastných potomkov. Budem rád, keď raz budú vnúčatám hovoriť, že tu dedko chodil pomáhať,“ ozrejmil, prečo prišiel do Čermeľa V. Kopčík. Podobné dôvody uviedol aj V. Kupko. Okrem toho poznamenal, že má rád historické veci a záleží mu na tom, aby sa zachovali pre ďalšie generácie. Zasmial sa nad otázkou, či je ľahšie dávať do poriadku železiarenské budovy, alebo železničný vagón. „Určite vagón, pretože tu pracujem fyzicky. V robote veci skôr organizujem a zariaďujem, čo mnohokrát vôbec nie je jednoduché,“ uviedol. So štetcom v ruke umne narábal aj Marián Kušnirák, ktorý na železničku chodí opakovane. Prezradil, že to tu má nielen rád, ale i že býva blízko.
K stáliciam dobrovoľníckych dní patrí partia chlapov z „ódé dvojky“ z divízneho závodu Mechanika. Pavol Hvižďák, Dušan Šípka, Adam Weisz, Pavol Králik a Pavel Babej si každoročne vyberú jeden subjekt, ktorému pomôžu. O ich zručnosti by vedeli rozprávať v mnohých organizáciách, kde sme už pomáhali. Tentoraz si druhýkrát po sebe vybrali Detskú historickú železnicu. Bývalé nefunkčné sociálne zariadenie pomáhali premeniť na sklad náradia. Dávali dole staré nátery na dverách, zárubniach a oknách a potom ich namaľovali novými farbami. Všetci sa jednohlasne zhodli, že také daždivé počasie na dňoch dobrovoľníkov si nepamätajú.
I napriek neutíchajúcemu bubnovaniu dažďových kvapiek sme v Čermeli odviedli mnoho kvalitnej práce. Naši dobrovoľníci tak opäť o niečo zveľadili tento nevšedný technický unikát.
