Budúcnosť silnej a odolnej EÚ sa dá ukuť len z ocele vyrobenej v Európe. Nízkouhlíková oceľ vyrábaná v Európe má strategickú úlohu, pretože umožňuje hospodárstvo s nulovými čistými emisiami, ale v súčasnosti čelí silnému protivetru v podobe vysokých cien energie, nekalej konkurencie, globálnej nadmernej kapacity a rastúcich jednostranných nákladov na emisie oxidu uhličitého. V roku 2023 bola zaznamenaná historicky najnižšia úroveň výroby surovej ocele v Európe, s množstvom odstavených závodov a hrozivým dopadom na zamestnancov. Zabezpečenie podmienok pre krátkodobú životaschopnosť a dekarbonizáciu oceliarskeho odvetvia musí byť naliehavo na prvom mieste programu EÚ. Toto je posolstvo, ktoré prednieslo Európske združenie výrobcov ocele spolu s niekoľkými vysokými predstaviteľmi sektora v súvislosti s dialógom o čistej transformácii v oceliarstve za prítomnosti výkonných podpredsedov Európskej komisie Maroša Šefčoviča a Margrethe Vestagerovej.
“Koľko oceliarenského priemyslu potrebujeme, aby bola Európska únia v bezpečí?“ nastolil dnes veľmi aktuálnu otázku Kiraľavarga.
Hovoril aj o našich skúsenostiach s obalovým plechom a o tom ako v praxi fungujú kvóty. Náš viceprezident naniesol tiež požiadavku aby sa aktualizoval a hlavne konkretizoval Akčný plán pre oceľ – Steel Action Plan. Žiadal, aby sa na upravenom akčnom pláne podieľali aj domáci výrobcovia a tvorcovia legisaltívy z EÚ.
"EÚ a jej členské štáty v uplynulých rokoch spustili niekoľko iniciatív na stimulovanie a podporu prechodu európskeho priemyslu na uhlíkovú neutralitu. Skutočné prekážky však neboli vyriešené. Patria k nim dodávky nízkouhlíkovej energie za medzinárodne konkurencieschopné ceny, vytvorenie vedúcich trhov pre európsku ekologickú oceľ a opatrenia na riešenie obrovskej nadbytočnej kapacity na svetovom trhu s oceľou s vysokou intenzitou emisií CO2. Naliehavo preto vyzývame tvorcov politík, aby urýchlene prijali opatrenia na zachovanie výroby ocele v EÚ počas procesu dekarbonizácie a s ňou spojených miliónov kvalitných pracovných miest," povedal Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskeho združenia výrobcov ocele (EUROFER), na dialógu o priemysle EÚ.
"Zelená dohoda musí splniť ambiciózne ciele v oblasti klímy a zároveň zabezpečiť pokračujúcu prosperitu. Európska hospodárska integrácia bola vybudovaná vďaka oceli, ktorá je základom európskych výrobných hodnotových reťazcov. Pevne veríme, že budúcnosť Európy a jej sektora čistých technológií sa môže vytvoriť len s európskou ekologickou oceľou. Tento dialóg EÚ je prvou významnou iniciatívou v tomto smere a dúfame, že bude naďalej pokračovať a budú ho nasledovať konkrétne kroky. Od roku 2020 sa zasadzujeme za zavedenie ekologickej dohody o oceli. Teraz nastal čas, aby sme ju uskutočnili," dodal.
Ako uznala Komisia, európske oceliarske odvetvie je lídrom v dekarbonizácii na celosvetovej úrovni s približne 60 nízkouhlíkovými projektmi z 80 plánovaných na celom svete. Potreba kapitálových investícií však predstavuje 31 miliárd EUR a prevádzkové výdavky 54 miliárd EUR, spolu 85 miliárd EUR. Vedúce postavenie oceliarskeho priemyslu EÚ v pretekoch za čistou nulou však ohrozujú ceny energie, ktoré sú 4 až 6-krát vyššie ako ceny, ktoré platia konkurenti Európy, globálna netrhová nadbytočná kapacita viac ako 600 miliónov ton, pričom len v nasledujúcich troch rokoch sa plánuje ďalších 150 miliónov ton, vládne dotácie, nekalé obchodné praktiky narúšajúce medzinárodné podmienky a nerovnaké ambície v oblasti klímy v porovnaní s atraktívnymi stimulmi na dekarbonizáciu v rôznych regiónoch sveta.
Politiky EÚ by sa mali zaoberať piatimi oblasťami činnosti, ako sa zdôrazňuje v Manifeste sektora na roky 2024-2029: vo všetkých oblastiach politiky zefektívniť spoločnú zelenú priemyselnú politiku, ktorá stimuluje investície, a to aj vytvorením vedúcich trhov pre európsku zelenú oceľ; podporovať prístup k cenovo dostupnej energii bez fosílnych palív a zároveň uprednostňovať využívanie vodíka v odvetviach, ktoré prinášajú najväčšie zníženie emisií CO2; presadzovať silnú obchodnú politiku založenú na reciprocite proti nekalým praktikám a zároveň zaviesť účinný mechanizmus úpravy hraníc v oblasti uhlíka (CBAM) s cieľom obnoviť rovnaké podmienky a navrhnúť riešenie na zachovanie konkurenčnej výhody ocele EÚ na vývozných trhoch; zabezpečiť prístup k rozhodujúcim surovinám vrátane šrotu na prechodné obdobie a zároveň podporiť obehovosť a znížiť emisie; poskytnúť mladým talentom primerané príležitosti na odbornú prípravu a štúdium a zároveň zvýšiť kvalifikáciu a rekvalifikáciu pracovnej sily.
"Vyzývame Komisiu a tvorcov politiky EÚ, aby pokračovali v dialógu s oceliarskym priemyslom a urýchlene vytvorili správne podmienky umožňujúce prechod. Je v strategickom záujme EÚ zabezpečiť, aby sa nízkouhlíková oceľ vyrábala v Európe, čím sa naplnia slová prezidentky von der Leyenovej," uzavrel pán Eggert.
