Juraja Vargu určite nie je treba v U. S. Steel Košice zvlášť predstavovať. Už druhé volebné obdobie je predsedom RO OZ KOVO. Aj Juraj bol na slávnosti v Banskej Štiavnici ocenený odznakom ministra hospodárstva SR Za pracovnú vernosť. Ako Juraja vníma zástupca sociálneho partnera, GM pre ľudské zdroje Peter Bencko? „Juraja vnímam ako človeka, ktorý sa snaží na veci pozerať s nadhľadom a realisticky. Vážim si na ňom, že férovo obhajuje záujmy všetkých zamestnancov bez rozdielov. K vyjednávaniam pristupuje zodpovedne a pragmaticky. Prejavuje záujem o technologické novinky a má rád pokrok. Obdivujem ho za jeho dlhoročný a disciplinovaný prístup k športu - je to vytrvalec telom aj dušou.“
Juraja sme sa opýtali, ako sa z oceliara stal odborový predák : „V železiarňach pracovali svokrovci. Keď sme s manželkou spolu zmaturovali, naše kroky zamierili akosi logicky práve tu. Manželka pracovala do jesene minulého roka na nákupe služieb. Pokračovateľom rodinnej tradície je syn, ktorý pracuje na úseku pre bezpečnosť a ochranu. Ja som začal v oceliarni, potom nasledovala vojenská služba, potom krátka, asi ročná prestávka, počas ktorej som pracoval inde a potom návrat do železiarní. Od absolventa hutníckej priemyslovky sa asi iné očakávať nedalo,“ h ovorí Juraj o svojich začiatkoch v železiarňach. Popri práci vyštudoval vysokú školu, vystriedal ešte niekoľko pozícií a zlom nastal v roku 2006, keď sa rozhodol kandidovať za predsedu odborov v DZ Oceliareň.
Prečo?
Mal som podporu, dôveru mi vo voľbách vyjadrili niekoľkokrát za sebou. Chcel som absolvovať vážne, konštruktívne rozhovory, aby sa zlepšili podmienky zamestnancov – mzdové aj pracovné, aby sa lepšie rozdelil koláč zisku.
Aké sú najväčšie problémy v práci odborového predáka?
Musím sa vrátiť do čias pandémie, keď sa v pravom svetle ukázalo veľmi veľa “charakterov“ a toto obdobie ľudí veľmi poznačilo. Stali sa komfortnými, spohodlneli a majú problém stretávať sa, komunikovať z očí do očí a riešiť veci za stolom. Mnohí takými zostali dodnes. Plus tu máme sociálne siete a možnosť vyjadrovať názory bez zodpovednosti a najlepšie anonymne. Moje zručnosti – to je priame presviedčanie, priama argumentácia, osobné stretnutia a nie názory spoza obrazovky počítača, čo našu odborársku prácu veľmi sťažuje.
Predseda Rady odborov je vždy medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane je členská základňa, ktorá má veľké očakávania, na druhej sú zástupcovia zamestnávateľa...
Vždy sme robili a robíme našu prácu v prospech zamestnancov a v zmysle toho, čo nám dovolí zákon. Od roku 2019 sme v kolektívnom vyjednávaní využili všetky zákonné nástroje. Dnes sa každý rád porovnáva s druhými. Porovnávajú sa oceliarne v Rakúsku s oceliarňou v Košiciach. Dá sa to, ale treba porovnať všetko, všetky úrovne, nielen to, čo sa nám páči. Keď je podnikateľské prostredie nepriaznivé pre firmu, tak je nepriaznivé aj pre zamestnancov. Vidíme to aj teraz, keď sme v recesii. Dopyt po oceli klesá, Európa má nedostatočnú ochranu pred dovozom ocele z tretích krajín, ovplyvňuje nás veľmi tvrdá politika „green dealu“, ktorá by mala byť podľa nás naplánovaná na dlhšie obdobie.
Na čo si obzvlášť hrdý?
Som hrdý na všetky úspechy, ktoré sme dosiahli v rámci našej firmy, v našom odborovom zväze KOVO a v medzinárodnej organizácii IndustriAll. Som hrdý na to, že sme rešpektovaným partnerom na všetkých úrovniach doma, aj v zahraničí.
Nemal si niekedy chuť „zdupkať“?
Nemal, pretože som našiel správny balans. Viem sa odreagovať tým, že každý druhý deň zabehnem 8 km, v ktoromkoľvek ročnom období. Viem rýchlo odbúrať stres. Robím to už 14 rokov a chodím aj na rôzne hobby behy, absolvoval som niekoľko polmaratónov v Košiciach a to mi dáva novú silu do práce. Rýchlo zresetuješ, ideš ďalej. Som večný optimista.
