Spoločnosť U. S. Steel Košice zlatým sponzorom tábora pre diabetické deti

Prvý tábor pre diabetické deti na svete sa uskutočnil v USA. Ešte v minulom storočí, v dvadsiatom štvrtom roku. Európa v tomto smere meškala iba štyri roky, bývalé Československo sedem. Ubehnúť však muselo viac než štyridsať rokov, kým aj slovenské deti s diagnózou diabetes mellitus, ľudovo nazývanou cukrovka, mohli tak, ako ich rovesníci, prežiť časť letných prázdnin v špeciálnych kempoch. Pod dohľadom lekárov i zdravotných sestričiek. Dnes sa ich darí organizovať len vďaka finančnej podpore podnikov a inštitúcií, ktorým osud chorých detí nie je ľahostajný.
Dve americké firmy pôsobiace na Slovensku - spoločnosť U. S. Steel Košice a Johnson & Johnson boli toto leto už po druhýkrát zlatými sponzormi dia tábora, ktorý sa v dvoch turnusoch, v júli i auguste, uskutočnil v rekreačnom stredisku na Košickej Belej. Minulý týždeň v stredu, 10. augusta, prišli šesťdesiatdva chlapcov a dievčat pozdraviť a stráviť s nimi chvíľu času prezident U. S. Steel Košice David H. Lohr s manželkou Susan, zástupcovia firmy Johnson & Johnson i Nemocnice Košice-Šaca, 1. súkromnej nemocnice. Po krátkom zvítaní sa deťom prihovoril prezident košickej oceliarskej spoločnosti. "Som presvedčený, že počasie i personál sa budú správať podľa vašich predstáv a že lekári i sestričky, ktoré sa o vás starajú, urobia všetko pre to, aby váš pobyt bol tu čo najpríjemnejší," povedal okrem iného David Lohr. "Robte v živote všetko tak, aby ste svoje ciele dosiahli. Či už niekto z vás chce byť napríklad automobilovým pretekárom alebo hokejistom, určite sa vám to podarí. Treba len na tom pracovať," pridal radu a zaželal v mene svojom i svojej manželky všetkým príjemný pobyt. Pre Susan Lohrovú, ktorá sa v Amerike intenzívne venuje charite, to bolo prvé podujatie, na ktorom sa po nedávnom príchode na Slovensko zúčastnila. Radosť detí z darčekov, ktoré im odovzdala po milom a bezprostrednom zvítaní, nemala konca kraja. Tričká a šiltovky mali v okamihu na sebe. A dvaja z chlapcov aj s podpisom a venovaním od prezidenta Davida H. Lohra, o ktoré ho prišli osobne nesmelo požiadať.
K nezabudnuteľnému zážitku stredajšieho dňa nesporne patrila aj autogramiáda s hokejistom HC Košice Ľubomírom Cabanom a automobilovým pretekárom z Auto Clubu Košice Jozefom Berešom. Obaja športovci nestačili rozdávať svoje podpisy. Na kartičky, plagáty, ale i tričká, ba aj priamo na telá. Kto mal záujem, a chlapci veru nezaváhali ani na chvíľu, mohol krátko pobudnúť v kokpite pravého pretekárskeho automobilu.
"Je tu fajn," prezradil nám spočiatku na slovo skúpy desaťročný Marek. "V takomto tábore som prvý raz, našiel som si kamarátov. Nenudíme sa, chodíme hrať futbal, volejbal, na prechádzky. Ale už sa teším domov, cnie sa mi..."
"Cukrovka je chronické ochorenie a je na celý život. Je oveľa jednoduchšie, ak ho človek prijme, ako keby proti nemu bojoval," informoval neskôr hostí diabetológ a šéf tábora v jednej osobe Ľubomír Barák z Občianskeho združenia Diador, ktoré bolo hlavným organizátorom letného pobytu. "Diabetes prináša so sebou najmä potrebu prispôsobiť životosprávu novým zdravotným podmienkam. To je to najdôležitejšie, ale i najťažšie. A najlepším spôsobom, ako naučiť deti novému systému je ich spoločný pobyt so zdravotníkmi v mimonemocničnom prostredí. Ideálnym je práve takýto tábor." Cieľov má, ako zdôraznil, viac. Okrem osvojenia si správnej životosprávy a diéty i naučiť ich pravidelnému telesnému pohybu, ktorý je pri liečbe cukrovky nesmierne dôležitý. Veľmi podstatným je tiež kladné ovplyvnenie psychiky dieťaťa. Často sa totiž stáva, že sa s chorobou nevie vyrovnať. Tak ako dievčatko zo Záhoria, ktoré je v obci, kde žije, jediným dieťaťom s touto diagnózou. Pichanie inzulínu štyrikrát denne nevedia takpovediac "stráviť" jej rovesníci... Pobyt v tábore s novými kamarátmi, ktorí sú na tom zdravotne rovnako, jej určite pomôže. "Veľmi dôležitou súčasťou programu je edukácia," povedal Ľubomír Barák, "čo je pre deti najmladšej vekovej kategórie pomerne náročná záležitosť. Nemalo by význam vysvetľovať im teóriu spojenú s touto diagnózou, preto využívame rôzne metódy osvojenia si základných vedomostí o chorobe - kreslenie, hry, nenáročné diskusie." V praktickej časti učí deti päť zdravotných sestier pichať si inzulín, to, ako sa vyvarovať miestam, kde pichať už nemajú, ako a kedy si majú merať glykémiu - hodnoty cukru v krvi pomocou špeciálnemu prístroja... Odborníci prirovnali človeka chorého na cukrovku k pohoničovi, ktorý sa vezie na káre ťahanej tromi koňmi. Každý z nich má svoje meno - Inzulín, Pohyb, Diéta. Je len na ňom, ako ich dokáže riadiť, aby jazda bola plynulá a on sa dostal bez problémov tým správnym smerom do cieľa. Tri pomyselné kone sa učili držať na uzde aj deti v dia tábore, a to zo všetkých regiónov Slovenska. O jeho prínosoch odzrkadlených na zlepšení zdravia Ľubomír Barák nepochybuje. Svedčia o tom výsledky z minuloročného pobytu v Košickej Belej. "Kompenzácia cukrovky sa z celkového počtu 180 detí zlepšila u bezmála stopäťdesiatich. Najväčší pokles spotreby inzulínu sme zaznamenali u chlapca, ktorý si pri príchode do tábora pichal 64 jednotiek na deň. Keď odchádzal, dávka predstavovala o 28 jednotiek menej. To hovorí za všetko!"