Len pred týždňom sa Adrián Ficík zo Závodného hasičského útvaru U. S. Steel Košice vrátil z medzinárodných pretekov a majstrovstiev Maďarska, ktoré sa konali v meste Szombathely a už vo štvrtok cestuje na podobnú súťaž do Čiech. S Adriánom sme sa porozprávali nielen o súťažiach.
Ako vyzerá taká súťaž a ako to teda v Maďarsku dopadlo?
Súťaž bola rozdelená do dvoch disciplín, v ktorých sa spočítavali časy. Prvá disciplína bol beh v hasičskom vybavení, s dýchacím prístrojom, maskou. Bolo potrebné vybehnúť po schodišti, vytiahnuť hadice, zbehnúť, nasledoval úder kladivom, ťahanie hadice, cúvanie s 80 kg figurínou. V druhej disciplíne to boli súťaže v stáčaní hadice, údere kladivom a prenášaní závažia. Vo svojej vekovej kategórii M 45 plus som zvíťazil a odniesol som si aj pohár za najrýchlejší čas v disciplíne Firefighter Combat Challenge z celkoveho počtu 90 súťažiacich.. V celkovom hodnotení som získal 3. miesto.
Toto nebola ani zďaleka vaša prvá súťaž. Odkedy sa ich zúčastňujete a prečo?
Hasičom som od roku 2002, súťaží som sa začal zúčastňovať asi po dvoch rokoch. Aj keď kondíciu si udržiavam od narodenia. Ako hasič musím mať dobrú fyzickú kondíciu, máme pravidelné fyzické previerky a v rámci zvyšovania fyzickej kondície chodím aj na súťaže a som stále v pohybe aj počas voľných dní.
Sú takéto súťaže aj na Slovensku?
Áno. Na Slovensku ich poznáme pod názvom TFA Železný hasič. Trochu inak sa súťaží v zahraničí. Komplet v zásahovom odeve, maske, prístroji. V slovenskej obdobe sa súťaží tiež vo výstroji, v ktorom sa prekonávajú rôzne prekážky – prenášanie závažia, preskakovanie bariéry, stáčanie hadice, rôzne disciplíny, ktoré nasledujú za sebou. FCC - Firefighter Combat Challenge – vznikla v USA a postupne sa rozšírila do rôznych európskych krajín. Súťažili sme už v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Chorvátsku, Česku... Všetky súťaže absolvujem v rámci svojho voľna a dovolenky.
Koľkokrát do roka?
Vlani som bol na 15 súťažiach.
Takže na vylihovanie na pláži už dovolenka asi nevyjde...
Na Slovensku je asi 5 – 10 hasičov, ktorí sa týchto súťaží zúčastňujú pravidelne. Vytvorili sme družstvo – takú malú reprezentáciu Slovenska. Keď cestujeme niekam na súťaž, vždy je to cez víkend a vždy si dopredu naplánujeme, čo chceme po ceste, alebo v okolí mesta, kam ideme, vidieť, navštíviť... takže je to spojené aj s výletmi, poznávaním, kúpaním alebo turistikou. Zážitky a spomienky zostávajú navždy.
Máte presný prehľad, koľko medailí alebo pohárov ste už získali?
Tak to nemám, ale takmer z každej súťaže si odnesiem nejaké ocenenie. V zahraničí sú to napríklad pamätné medaily k danému podujatiu. Odhadom sú to ocenenia z viac ako stovky súťaží za umiestnenia alebo len účasť. Mám doma jednu špeciálnu stenu, kde sú uložené všetky poháre, je to taká moja súkromná sieň slávy.
Ako je to u vás s prípravou, tréningom, či stravou?
Jednoducho je treba počúvať svoje telo. Chce oddych, dáte mu oddych, chce zabrať, zaberie. Tak isto je to aj so stravou. Treba mať dobre rozdelený aj čas, na prácu, voľno, oddych, cvičenie a zábavu. Samozrejme, chodím cvičiť aj do posilňovne. Ale dá sa to spojiť aj so zábavou, keď som napríklad zabehol košický mini maratón v hasičskom oblečení a s dýchacím prístrojom ako záťažou. Bola to taká zábava, atrakcia hlavne pre deti.
A čo zranenia? Vyhýbajú sa vám?
Beriem to športovo. Zraneniam sa nedá vyhnúť. V mojom prípade sú to 4 skrutky v tele a ide sa ďalej. Dve mám v ramene a dve v predlaktí. Aj taký môže byť šport.
Máte nejakú obľúbenú súťaž?
Asi Memoriál Vladimíra Ružičku, ktorý sa koná v Bratislave. Je to beh dvojíc do 20- 23 poschodia. Behá sa v rôznych budovách. Meria sa čas dvojice od štartu po cieľ. Bol som na tomto memoriáli viackrát. Je to už taká tradícia. Keď mi vyjde čas, idem.
Ďakujem za rozhovor a držíme palce v Čechách.
Fotografie sú z archívu Adriána Ficíka, z posledných majstrovstiev v Maďarsku.
