Oslavovali jubilanti divíznych závodov Doprava, Servis a služby Opravy, Mechanika

Eva Hiščáková mala len sedemnásť rokov, keď zisťovala, čo je to byť hutníčkou. Musela nechať školu. Nemala veľmi na výber. Rodina ostala bez otca... "Potrebovali sme peniažky," spomína na ťažké časy. V železiarňach si spočiatku pripadala ako figurantka, chýbali jej skúsenosti. "Veľmi som chcela byť žeriavničkou, bol to môj sen. A keď som dovŕšila osemnásť a mohla som si urobiť kurz, konečne sa mi splnil. Odvtedy túto prácu vykonávam stále."

Začínala v ústredných mechanických dielňach, neskôr, kvôli lepšiemu zárobku, prešla do Zlievarne, potom do oblastných dielní 2, kde je doteraz. Profesia žeriavničky, ktorej ostala verná tridsaťpäť rokov, je náročná a zodpovedná robota. "V každom prípade si vyžaduje predovšetkým pozornosť a pohotovosť. Pod vami sú ľudia, musíte dávať pozor, aby sa nikomu nič nestalo. Našťastie, musím poklopať, nikdy sa mi počas mojej praxe nič zlé neprihodilo. A som presvedčená, že to tak aj zostane." Kolegov si pochvaľuje. Vraví, že spolu veľmi dobre vychádzajú. Usmieva sa pri spomienke na začiatky, keď jej robota ešte nešla tak od ruky a chlapi aj pohundrali. A teraz? "Sú to nádherní ľudia. Na všetkých budem v dobrom spomínať. Naozaj!"

Slávnostnú chvíľu na stretnutí prezidenta U. S. Steel Košice Georgea F. Babcoka, manažmentu firmy a odborových predákov s jubilantmi divíznych závodov Doprava, Mechanika, Servis a služby a Opravy, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň v piatok, 7. novembra, ako zvyčajne v Jumbo centre, si užíval aj Stanislav Kozák. Veľmi dobre si pamätá na svoje začiatky v košickej oceliarni, aj keď odvtedy prešlo už štyridsať rokov. "Bolo to v šesťdesiatom ôsmom, 1. júla. Dva dni predtým, v sobotu, sme mali v šačianskom učilišti slávnostné vyradenie absolventov, v pondelok som už zarezával vo fabrike na ostro." Prvé pôsobisko? Elektroúdržba Dopravy. Nastúpil ako prevádzkový elektrikár, neskôr prešiel do železničnej dopravy. Dnes je vedúcim posunu. "Robota, ktorá, ako sa vraví, potrebuje celého chlapa, mám ju rád," hodnotí svoju profesiu. Hoci pôvodne uvažoval, že bude rušňovodičom, situácia sa vyvinula inak. "Pracujem na dopravnom úseku Vysokých pecí, kde to bolo napríklad počas generálnej opravy, zvlášť náročné, namáhavé." Do dôchodku, prezrádza, mu ostávajú ešte necelé štyri roky. A priznáva, že sa naň teší.

Na, v poradí už treťom, tohtoročnom večierku venovanom hutníkom, ktorí vo firme odpracovali 30, 35 a 40 rokov, mimochodom, v spoločnosti je ich dovedna bezmála osemsto, vládla dobrá nálada. Znásobilo ju vystúpenie detského folklórneho súboru Čarnička, populárneho Drišľaku a tanečnej skupiny Maršal.