Ako jazdu na húsenkovej dráhe označujú mnohí analytici rok 2021. Optimizmus zo začiatku vakcinácie začali striedať obavy z nových variantov vírusu a prekvapil aj nečakane silný odpor voči očkovaniu. Často až nezmyselné hoaxy prevládali nad zdravým rozumom. Ekonomika sa postupne dostala z recesie, žiaľ, prognózu zatieňuje riziko ďalších pandemických vĺn, vysoká inflácia a prudký rast cien energií.
Pandémia a ekonomika
Nástupom pandémie začiatkom roka 2019 zavládol strach, obavy, vzniklo mnoho scenárov jej ďalšieho vývoja. Tie najpesimistickejšie predpovedali „dlhý covid“ – niekoľko rokov striedania nástupov nových variánt vírusu. Po príchode vakcín panovalo presvedčenie, že nadobro vyriešia problém pandémie (sociálne a ekonomické riziká z nej prameniace). Optimizmus schladila veľmi nízka zaočkovanosť vo väčšine krajín. V chudobných krajínách je príčinou nedostupnosť očkovacích látok a inokedy je to nedôvera až odpor voči očkovaniu. V konečnom dôsledku má tak vírus v neočkovanej populácii lepšie podmienky na šírenie a vznik nových variantov.
Pre ekonomiku to znamená pokračovanie neistoty. Krajinám s vysokou zaočkovanosťou každá ďalšia vlna prinesie menej hospitalizácií a výrazne menej úmrtí a teda i menšie riziko pre ekonomiku. Tie ďalšie s nižšou zaočkovanosťou sa postupne premoria, budú oveľa viac finančných prostriekov mínať na hospitalizácie chorých, ich rekonvalenscenciu a budú mať množstvo úmrtí u nezaočkovaných, najmä v rizikových skupinách obyvateľstva.
Dnes je preto veľmi ťaźké predpovedať aké to bude mať ekonomické dôsledky. V jesennej hospodárskej predpovedi zvýšila Európska komisia (EK) očakávaný tohtoročný rast eurozóny na 5 percent (oproti 4,3 percenta na jar). Na budúci rok by mala ekonomika rásť o 4,3 percenta, na rok 2023 očakáva 2,4-percentný rast.
Ak sa naplní predpoveď, tak vyšší hospodársky rast by znamenať zníženie deficitov. V roku 2020 boli v celej EÚ na úrovni 6,9 percenta HDP, v tomto roku má agregovaný deficit klesnúť na 6,6 percenta, v nasledujúcom na 3,6 a potom na 2,3 percenta.
Podobne by sa mal vyvíjať aj dlh. V tomto roku dosiahne 99 percent HDP pre eurozónu, resp. 92 percent pre celú EÚ. V nasledujúcom má klesať na 97, resp. 89 percent HDP. Súčasným problémom je inflácia, ktorá je vysoko nad 2-percentným limitom.
Zdroj: Rok 2021 v európskej ekonomike: jazda na horskej dráhe (dennikn.sk) a statista.com
