Niekedy stačí chvíľa, nešťastný okamih a svet sa vám prevráti naruby. Už nikdy nebude ako býval. Pre zmenového majstra poklopových žíhární Františka Kiráľa znamenala jedna obyčajná jazda na bicykli v júni pred štyrmi rokmi a následný škaredý pád začiatok úplne iného života. Vážny úraz s poranením miechy si zobral svoju daň. No nepoddal sa, ako je to neraz v prípade iných zdravotne postihnutých ľudí. Jeho príbeh je plný odhodlania, sily vôle, nezlomnosti a tiež pochopenia a ústretovosti zamestnávateľa, ktorý mu dal z hľadiska pracovnej kariéry vo fabrike druhú šancu.
„Po pol roku v nemocniciach a rehabilitačných zariadeniach som sa dostal do domácej liečby. Bolo to ťažké, hlavne tie prvé mesiace. Zmenil sa mi celý život. Všetko bolo pre mňa nové, na všetko si bolo treba zvykať. Človek si hneď dal dokopy, čo asi bude nasledovať. Ani som nerátal s tým, že sa vrátim do práce. Veď hutnícky priemysel a takéto poranenie nejde dohromady. Už som bol stotožnený s tým, že ak sa nestane nejaký zázrak a postavím sa na nohy, vo fabrike budem musieť skončiť. Pri tom to bola moja srdcovka. No ale v tej chvíli som to ešte veľmi neriešil. Musel som vtedy zvládnuť iné veci, aby som vedel vôbec nejako fungovať. V tom čase mi veľmi pomohol aj odborový zväz. Po roku maródky som sa už ale musel postaviť situácii, v ktorej som sa ocitol, čelom. A začať riešiť pracovný vzťah. I to, čo bude ďalej.“
Zázrak sa nestal, na nohy sa František Kiráľ nepostavil. No stalo sa niečo, v čo už ani nedúfal. „Pre mňa taký mini zázrak. Na viacerých stretnutiach a rokovaniach so zamestnávateľom odznelo, že to pre mňa, čo sa týka práce, nie je úplne stratené, že by sa s tým dalo niečo urobiť. Keď sme začali riešiť, čo a ako ďalej, naplno zafungoval trojuholník – Ľudské zdroje, Chránená prevádzka a hlavne úsek generálnej manažérky pre Nákup Martiny Kaprálovej, ktorá bola presvedčená, že by sa to celkom dalo uskutočniť a k eliminácií mojich zdravotných obmedzení pri výkone práce zaujala pozitívny a ústretový prístup. Dostal som ponuku zamestnať sa na Nákupe.“
Hneď na začiatku bolo treba vyriešiť základné veci - prístup autom, parkovacie miesto s prekrytím kvôli možným nepriaznivým poveternostným podmienkam, potom postavenie rampy k hlavnému vchodu. To všetko sa podarilo. Tento počin košickej oceliarne v podobe vybudovania bezbariérového prístupu je jedným z príkladov diverzity a inklúzie, ktorých je zástancom. Iste ho ocenia všetci hendikepovaní ľudia, ktorí sa potrebujú z rôznych dôvodov do hlavnej administratívnej budovy dostať.
„Postupne sa vynárali ďalšie a ďalšie veci, ktoré si žiadali riešenie. Predtým sme mali kancelárie o poschodie nižšie, kde sa kompetentní postarali o úpravu častí priestorov, no zhodou okolností som sem prišiel v čase, keď sa už chystala rekonštrukcia 7. poschodia, takže boli do plánu zapracované všetky moje požiadavky. Som za to, i za proaktívny prístup generálnej manažérky Martiny Kaprálovej, veľmi vďačný. Mám tu teraz svoj komfort.“
Zdravotnému znevýhodneniu Františka Kiráľa bolo prispôsobené aj sociálne zariadenie, vstupné dvere na oddelenie sa otvárajú automaticky. Prácu mu uľahčuje aj množstvo ďalších maličkostí, vrátane úpravy výšky pracovného stola, keďže pod niektoré nebolo možné zasunúť sa s vozíkom.
„Je toho dosť, čo bolo treba spraviť, ale vo všetkom mi vyšli v ústrety. Takisto čo sa týka nastavenia iného pracovného času,“ konštatuje František Kiráľ. „Išiel som do neznáma a oni tiež, ale nebáli sa toho. Verím, že teraz to prináša ovocie tak pre mňa, ako aj pre zamestnávateľa. Kvitujem ich ústretovosť a veľmi si to vážim. O to viac, že sa stretávam s komunitou zdravotne znevýhodnených ľudí. Či už v sociálnych skupinách alebo pri športových aktivitách. A to nielen košických, ale aj celoslovenských a v zahraničí. Preto viem porovnávať. Poviem to úprimne - takýto prístup zamestnávateľa je na Slovensku raritou a veľmi dobrým príkladom toho, ako by malo zamestnávanie zdravotne znevýhodnených ľudí v našej krajine vyzerať. Bolo by to na prospech celej spoločnosti,“ vraví František Kiráľ, ktorý dnes zastáva pozíciu obchodného referenta prepravy strategických surovín, majúc na starosti plánovanie, sledovanie, vyhodnocovanie dodávok strategických surovín, vrátane dennej operatívy. „Som vďačný zamestnávateľovi – spoločnosti U. S. Steel Košice za to, že mi poskytol a vytvoril krásne, prispôsobené, dostupné, bezbariérové a hlavne bezpečné pracovné prostredie“.
František Kiráľ to nevzdal ani so školou. Vlani ukončil s červeným diplomom externé štúdium na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach. A to sa krátko po úraze takmer so školou, ktorú navštevoval dva roky, rozlúčil. Napokon to dotiahol do úspešného konca.
Veľkú oporu má aj u kolegov. „Mám s nimi výborné vzťahy, našiel som tu vynikajúci kolektív. Keďže teraz musím pri práci využívať aj iné zručnosti a znalosti, ktoré som nadobudol predtým, veľmi mi pomohli a stále pomáhajú. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou, ale takisto sa na nich viem spoľahnúť aj vo všetkom inom. Sú mi veľkou oporou.“
