V tábore opálových permoníkov pod Dubníkom
"Ešte dobre, že sme náš tábor o niekoľko dní z objektívnych dôvodov odložili. Byť tu pred týždňom, keď vládli zima a dážď, deti by nemali toľko príležitostí na
hry a zábavu," konštatoval salezián Peter Zatkuľák, len čo sme sa zvítali. Práve stružlikal z olámaných konárov niekoľko centimetrové paličky. "Poznáte biges? Je
to veľmi zaujímavý a hravý šport, akýsi predchodca baseballu. Ešte prichystám odpaľovače a budeme môcť začať. Pred obedom sa chystáme zahrať si ho hen hore, na lúke..."
Sme hlboko v lesoch pod Dubníkom. Cesta, ktorá vedie k bývalým banským štôlňam, kde sa kedysi ťažil vzácny a drahý opál, je plná výmoľov a jám. A navyše, pre neznalého
pomerov je hotovým bludiskom. Nájsť chatku, ktorá sa na päť dní stala novým domovom pre deväť dievčeniec z košického sídliska Lunik IX, dvoch saleziánov i dobrovoľníčok Katky a Zuzky, starajúcich
sa o deti, nebolo jednoduché. Napokon sme na ňu natrafili. Zakrytú stromami, na konci nenápadnej, štrkom vysypanej bočnej cesty. Milovníci hubárčenia by si tu prišli na svoje. Koho by nepotešil
dubák, ktorý sa na vás akoby usmieval priamo pri lesnom chodníku?
Okolím chatky sa šírila chuťové poháriky dráždiaca vôňa. Sympatická Zuzka, ktorá sa onedlho chystá na misiu na Ukrajinu, sa zvŕtala v maličkej kuchynke. Kuracia
polievka bola už takmer hotová, v rúre chytali farbu opekané zemiaky s cibuľou a slaninkou, na sporáku vrelo vo veľkom hrnci kuracie soté so zeleninou. Dievčatá sme našli spolu s Katkou pri stole.
Maľovali zlupovacími farbami na sklo. Fantastické obrazce, ale i kvietky, srdiečka, prírodu. A nôtili si pri tom. "Mám už aj vlastné cédečko," pochválila sa Žanetka, na ktorú nám
jej rovesníčky prezradili, že už povyhrávala nejednu spevácku súťaž. "Nie som tu prvý raz, v tomto tábore som bola už niekoľkokrát..." A či sa jej tu páči? Zbytočná otázka. Len s
úsmevom prikývla.
Nudu, ako nám stihli prezradiť, tu nepoznajú. Televízor síce k dispozícii majú, ale zapínajú ho v podstate iba na to, aby si mohli pozrieť ďalšiu časť príbehu na DVD o
pohnutom živote mladučkej saleziánky, ktorá sa obetovala pre svoju mamu, a potom o nej diskutovať. Kým obrázky schli na slnkom zaliatych oknách, dievčence sa s chuťou pustili do ďalšej z hier.
Jedna po druhej vychádzali na dvor, po pár sekundách sa vracali, aby našli na najnemožnejších miestach v izbe na prízemí ukryté papieriky s odkazom. Na každý z nich Katka napísala časť vety, ktorá
sa na ten deň stala témou dňa. Stačilo potom len všetky lístočky zoradiť správne podľa poradia tak, aby veta dávala zmysel. "Na každý deň máme inú tému," informuje nás Katka, ktorá
je na misii na Luniku IX po prvýkrát. Na rok. Inak je sekretárkou na jednom košickom cirkevnom gymnáziu. "Včerajšok sa celý niesol v znamení hesla Dobrý priateľ je ako mocná pevnosť, kto
takého nájde, nájde si poklad. A tomu sme prispôsobili aj niektoré aktivity." Chcú dievčatám vštepovať lásku, zodpovednosť, ochotu pomáhať, dobro... Príkladom, nenásilnou formou...
Je niečo po jedenástej hodine a osadenstvo tábora sa pomaly pripravuje na biges. Ako to už v ich veku býva, za veľkého švitorenia. Sofia, Paťa i Martinka už čakajú na
dvore, čas si krátia vzájomným doberaním. "Len čo sme v pondelok prišli, dali sme to tu do poriadku," nechal sa počuť salezián Peter Bešenyei. "Všetci sme sa pustili do
roboty. Dievčatá dvor vyzametali, z okien odstránili pavučiny, poukladali sme drevo, urobili poriadok v chatke i okolo ohniska. A včera sme tu už mali opekačku. A boli sme aj na túre, na Šimonke,
najvyššom kopci Slánskych vrchov..." "A tiež nočnú prechádzku. Tma bola poriadna, ale ja som sa nebála," tvrdila všetečná Žanetka. "Martina tak trocha..." Popoludní sa
chystajú na exkurziu do banských štôlní. Martin Jančok, správca Nadácie Dubnícke opálové bane, ktorý v čase našej návštevy nakupoval v meste proviant pre osadníkov tábora, už pripravil všetko
potrebné. Po dobrom obede a chvíli relaxu sa môže ísť na to. Do piatku, kedy sa pobyt v tábore končí, chcú toho stihnúť ešte dosť. Chatka potom na týždeň osirie. No už 11. augusta privíta
dvanásťčlennú skupinu chlapcov. V spoločnosti saleziánov dona Bosca, ktorí na košickom sídlisku Lunik IX pôsobia už vyše mesiac.
Nadácia Dubnícke opálové bane, ktorej hlavným poslaním je obnova, rekonštrukcia, ochrana a sprístupnenie kultúrno-historických a technických pamiatok, banských diel a
stavieb po ťažbe drahých opálov organizuje už niekoľko rokov aj tábory opálových permoníkov. Posledných päť, za podpory spoločnosti U. S. Steel Košice, aj pre chlapcov a dievčatá z Lunika
IX. Za ten čas sa tu vystriedali desiatky detí...