Stanový tábor v košickej ZOO privítal prvých nocľažníkov

Príroda bola spočiatku proti. Bolo krátko po búrke, ešte pršalo, keď sa v sobotu popoludní skupinka detí, vyzbrojených pršiplášťami, baterkami, teplým oblečením a niečím malým pod zub a odhodlaných prežiť dobrodružnú noc v košickej zoologickej záhrade, blížila v sprievode rodičov na dohodnuté miesto stretávky. Ešte základné inštrukcie pred vstupom do ZOO a lúčenie... Krátko po sedemnástej hodine sa pre Lucku, Romanku, Rasťa, Eugena, Filipa a Petra začal jedinečný príbeh. Ako prví si vyskúšali ako chutí "stanovačka" v lone prírody, v doteraz netradičnej lokalite. Na jednu noc sa stali obyvateľmi nového stanového tábora, ktorý postavili pred necelými dvomi týždňami ruky dobrovoľníkov v rámci podujatia Naše Košice.

Teta Andrea a ujo Peter z Centra voľného času Domino nič nenechali na náhodu. Program, ktorý pre deti pripravili, bol plný hier, ale najmä poučení. "Viete, podľa čoho poznáte astronóma?" opýtal sa svojich dočasných zverencov Peter. "Predsa podľa toho, že keď vyjde von, stále sa pozerá hore, na oblohu!" A tá, keďže sa medzičasom vyčasilo, bola priam stvorená na pozorovanie. Inštalácia a vyváženie astronomického ďalekohľadu netrvali dlho a večer, keď už bolo nebo posiate hviezdami, mohla Lucia ako prvá obdivovať milióny kilometrov vzdialený Saturn so svojím charakteristickým prstencom...

"Ideme na to!" vyzvala osadníkov tábora teta Martina, ktorá je v ZOO ošetrovateľkou už niekoľko rokov. Už sa stmievalo, keď sme sa všetci vybrali za zvieratkami. Filip sa ponúkol, že kozičky, ktoré na nás pozerali spoza plota hneď vedľa tábora, zaženie do nočného príbytku práve on. Stačilo im nasypať v jeho vnútri trochu granúl do kŕmidla a stalo sa! Bolo treba ísť ďalej. Na uloženie na spánok čakali ďalší obyvatelia ZOO. Okrem iných i hrošík. Žofke sa z vody, z ktorej jej trčali iba oči, veľmi nechcelo. Zabral rovnaký trik. Tentoraz v podobe kopy čerstvej zeleniny. Vidina dobrej pochúťky zabrala a o niekoľko sekúnd si už hovela vo vysvietenom domčeku. Také ľahké to však nebolo s novými prírastkami v ZOO. Inak zvedavé surikaty sa pred chladom ukryli do pyramídy z kamenia a nie a nie vyjsť. Darmo ich Filip s Rasťom a Petrom durili. Nakoniec jeden z nespratníkov rýchlosťou blesku predsa len vtrielil do svojej nocľahárne. Žltochvosta obyčajného, ktorý sa dnu nevieme ako dostal a zúfalo sa snažil vyletieť von, sa nám žiaľ, nepodarilo zachrániť. Ale zákony prírody sú raz také... "Aj tak je to nespravodlivé," zhodli sa deti, ktorým bolo vtáčika veľmi ľúto.

Nakŕmili sme Elzu a Lauru, dve levice, ktoré teta Martina trocha popreháňala popri ohrade. To kvôli kondičke, aby celkom nezleniveli a neobrástli tukom. Minuli sme rodinku makakov dlhochvostých, dozvedeli niečo viac o kamzíkoch, symbióze afrických kopytníkov, obdivovali psíkov medveďovitých schúlených v tráve i žabky, ktoré nám skákali do cesty, vysoko v korune stromu pozorovali mývala, ktorý si nás zvedavo obzeral, pozdravili statného maca Kuba, ktorého k ohrade prilákal známy hlas Martiny...

Bola už poriadna tma, keď sme sa vracali do tábora. V nohách sme mali poriadnych pár kilometrov. Baterky sa nám zišli ako soľ. V tme ako uhoľ sme si svietili na cestu a opatrne prechádzali nám neznámym prostredím. A sme "doma". Ujo Peter sa medzitým postaral o oheň. Pri žiari praskajúceho dreva sme si dali niečo dobré pod zub, zanôtili pri gitare zopár táborových pesničiek, pričom nám pomáhali cvrčky, pridali sa i žabky. A ide sa spať! Do neskorej noci sa dievčence i chlapci delili so svojimi zážitkami, táborom sa ozýval pridusený chichot...

Prebudili sme sa do nádherného rána. Slnko "ťahalo" zo striešok stanov rosu, vyzeralo to, akoby sme niekomu dávali indiánske dymové signály. Prvý sa prebudil Rasťo, za ním Eugen, Rasťo, Filip. Dievčatám sa zdala noc krátka. Po dobrých raňajkách nastal čas na odchod. "Bolo to super!" zhodnotila nočný pobyt v ZOO Romana. A či by si ho chcela zopakovať? "Určite áno!" "Aj ja, aj ja, aj ja," pridali sa jej rovesníci. "Škoda len, že už zajtra ideme zasa do školy," skonštatoval Eugen. Nuž čo, prázdniny sú tu už onedlho. Už o mesiac...