Nedávne majstrovstvá U. S. Steel Košice v ľadovom hokeji sa skončili zaslúženým víťazstvom tímu z Oceliarne. Po ich skončení sme hovorili s dlhoročným trénerom mužstva Mariánom Verebom.
• Po dvojročnej pauze sa vaši hráči opäť naladili na víťaznú vlnu. Čo bolo motívom úspechu?
Jednoznačne nesmierna túžba po navrátení majstrovského titulu. Od roku 2010 sme štyri razy po sebe vyhrali. Potom v roku 2014 skončil náš celok bez medaily a vlani nám už patrilo tretie miesto. Teraz vyhrala snaha po piatom titule. A vyšlo to, hoci sme vo finále z hry gól nestrelili, ale rozhodol jediný gól v samostatných nájazdoch. Myslím si, že titul sme si i napriek tomu vybojovali zaslúžene, veď o tom svedčia aj štatistiky. Počas celého turnaja strelili naši hokejisti najviac gólov a najmenej inkasovali. Je síce pravda, že v skupine stratil náš tím bod za remízu 3:3 s Expedíciou, ale celkové skóre 48:6 hovorí jasnou rečou.
• Ako sa mužstvo na tohtoročný šampionát pripravovalo?
Pred turnajom sme sa niekoľkokrát zišli na tréningoch v tréningovej hale Steel arény, aby sa hráči po letnej prestávke opäť dostali do tempa a hernej pohody. Už v zápasoch v skupine sme ťažili zo skúseností mnohých hráčov, ktorí patria každoročne k oporám tímu a povedal by som, že hokejovo ešte nestihli zostarnúť. Chcel by som sa poďakovať vedeniu U. S. Steel Košice za možnosť športovania pre našich hokejistov, ale aj vedeniu nášho divízneho závodu za to, že naši hráči mohli aj so svojimi rodinnými príslušníkmi využívať ľadovú plochu na voľné korčuľovanie.
• Čo vás na šampionáte potešilo a čo prekvapilo?
Potešila ma skutočnosť, že o tento turnaj je zo strany zamestnancov už roky veľký záujem. Svedčí o tom dvanásť zúčastnených mužstiev, veď pre mnoho hráčov je to výborná forma relaxu či aktívneho oddychu po každodennej práci. Ja sám som hral za Prvovýrobu a hoci viacerí už nie sme v tomto tíme najmladší, stále hráme pre radosť. Hokej nás proste baví. Som rád a určite budú so mnou súhlasiť aj ďalší účastníci turnaja, že šampionát prebehol bez väčších rušivých momentov a problémov, a najmä bez vážnejších zranení. A čo ma prekvapilo? Všeobecne sa očakávalo, že medzi semifinalistov sa prebojuje aspoň niektoré mužstvo z B skupiny, kde najmä Doprava hrala suverénne a nestratila ani bod. Dopravári zlyhali až vo štvrťfinále, čo bolo pre mnohých nemilé prekvapenie. Tak sa stalo, že po prvý raz v histórii majstrovstiev hrali o medaily všetky štyri mužstvá z jednej skupiny.
