V našej fabrike sa veci hýbu vďaka stovkám elektromotorov, od štandardných modelov až po unikáty, ktoré inde nenájdete. Niektoré z nich sú skutoční obri s váhou takmer sto ton. Aby fungovali ako hodinky, stará sa o ne tím skúsených elektrikárov z prevádzky Opráv hutníckych agregátov, ktorá je súčasťou DZ Údržba. 

O ich práci sa dozvedáme viac od Imricha Ščerbáka, prevádzkového elektrikára a predáka, ktorý nedávno oslávil desiate výročie svojho pôsobenia v železiarňach. O práci tímu hovorí:

„Našou úlohou je zabezpečiť bezporuchový chod elektromotorov vo všetkých prevádzkach našej fabriky. Či už ide o motory jednosmerné, alebo striedavé. Prioritne sa však venujeme opravám hlavných pohonov a generátorov na trati TŠP a linkách studenej valcovne. Robíme revízne opravy, výmeny starých motorov za nové, ale aj väčšie a stredné opravy, ktoré môžu trvať aj desať dní. Pracujeme priamo na mieste, alebo motor demontujeme a presúvame k nám do prevádzky.“

Opravy obrích motorov sú komplikované

Podnik pozná dokonale, pracuje totiž všade tam, kde sú elektromotory. Ako predák vedie pracovnú skupinu a zároveň vykonáva prácu spolu so svojím tímom. Nesie aj zodpovednosť za bezpečnosť pri práci. V jeho povolaní sú dôležité skúsenosti priamo z našich prevádzok.

„Môžem ďakovať starším kolegom, ktorí ma tu veľa naučili. Človek sa celý život učí a ja tiež. Vypočujem si aj tých starších, aj mladších ak majú dobré nápady. Opravy veľkých motorov sú komplikované, je potrebné mať s nimi skúsenosti, s tým, ako ich rozobrať, ako poskladať. Stačí, že urobíte jeden zlý pohyb a cesty späť niet. Treba dávať sakramentský pozor. Na prvom mieste je bezpečnosť, zaistenie pracoviska, až potom práca,“ hovorí.

Najväčší motor v našej fabrike sa nachádza v prevádzke DZ Studená valcovňa, je súčasťou štvorstolicového tandemu a poháňa štyri generátory. Má 90 ton a jeho demontáž je fyzicky náročná. Obrovské kladivá či uťahovacie kľúče sú výbavou, s ktorou Imrich Ščerbák a jeho kolegovia pracujú. Neboja sa manuálnej práce a ani škvŕn od oleja.

Keď zlyhá motor, ktorého opravu si nepamätá ani história

„Tam, kde sa niečo deje, kde sú poruchy či havárie, tam sme my,“ pokračuje v rozhovore Imrich. S kolegami pracoval aj v oceliarni po požiari v roku 2024. Výzvou bol pre nich začiatok tohto roka: „Hneď na začiatku januára sme mali jednu havarijnú situáciu na TŠP, šlo o motor, o ktorom starší predáci vravievali, že dúfajú, že ich jeho porucha do dôchodku nezastihne. V podniku nepracuje nikto, kto by si pamätal, že by bol tento motor niekedy menený. Chýbali znalosti, skúsenosti. Ale podarilo sa nám ho opraviť. „Strelila“ kotva (rotačná časť motora, pozn. red.), no mali sme šťastie, že bola k dispozícii náhradná. Stála v stojane od roku 1986 a čakala, kedy bude zabudovaná. A teraz, v roku 2026, prišiel jej čas. Bol som vtedy hrdý, tak trochu aj na seba, no najviac na tím kolegov, že sa nám to spoločne podarilo.“

Partiu z práce chváli: „Kolektív sme vynikajúci, vieme sa jeden na druhého spoľahnúť. Sme kamaráti a radi spoločne slávime jubileá.“

V súkromí je kutil

Imrich Ščerbák je v súkromí kutil, má rád práce okolo domu. Voľný čas venuje najbližším. Všetci muži v rodine – on sám i jeho synovia a otec, majú vzťah k motorkám. Rád trávi čas údržbou a opravami motocyklov.

„Vždy som bol technický typ, od mala ma bavili autá, motorky, zámočnícke práce, aj zváranie, aj vŕtanie sa v motoroch. Mám k tomu vzťah. A dobrý pocit, keď sa niečo podarí. Snažím sa niečo naučiť aj synov, aby boli zruční. Starší študuje na stavebnej priemyslovke a budem rád, ak bude pokračovať na vysokej škole.“

Na otázku, čo by odporučil mladým učňom, ktorí prichádzajú do praxe, odpovedá:
„V prvom rade je potrebné niečo v živote chcieť, lebo ten, kto nič nechce a nič ho nezaujíma, nikdy nič nedosiahne. Musí mať cieľ, musí sa celý život snažiť, pracovať, zlepšovať sa. A učiť sa. Aj my sa tu stále niečo nové učíme. O päť rokov môžu prísť nové zariadenia, ktoré si budú vyžadovať nové vedomosti."