Pracoviská kontroly originality zívajú prázdnotou

V roku 2004 začal platiť Zákon č. 725 Z. z., ktorý v 4. oddieli hovorí o kontrolách originality motorových vozidiel. Od jeho schválenia ubehli takmer tri roky, no v praktickom živote ešte nenašiel uplatnenie, dokonca mnohým motoristom, záujemcom o ojazdené motorové vozidlá, ani nič nehovorí. Ročne sa na Slovensko dovezie zo zahraničia približne 40 až 50 tisíc ojazdených vozidiel. Je to takmer viac, ako predaných nových, veď len Košičania od januára tohto roku doviezli päť tisíc ojazdených áut. Neraz sa stáva, že takto dovezený automobil pochádza z trestnej činnosti, že je ukradnutý, resp. "zostrojený" z viacerých ukradnutých súčiastok. V mnohých prípadoch sa na to nepríde vôbec, no ak sa príde, nový majiteľ môže nariekať nad stratou vozidla i peňazí. Aby sa zamedzilo takejto trestnej činnosti a aby štát chránil občanov, poslanci parlamentu schválili zákon o kontrolách originality motorových vozidiel. Zákon platí, ale jeho dodržiavanie, ako sme mali možnosť na zriadených pracoviskách kontroly originality si overiť, je nulové.

VYBAVENIE PRACOVISKA NIE JE LACNÁ ZÁLEŽITOSŤ

Zákon neplatí pre nové a zatiaľ ani na ojazdené auto kúpené na Slovensku, ak sa majiteľ rozhodne ho predať. Ide o autá dovezené zo zahraničia a táto kontrola platí pre všetky štáty Schengenu - Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, kde sa trestná činnosť súvisiaca s autami prejavila najviac. Ak si občan kúpi auto v zahraničí, po príchode na Slovensko musí na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu dokladovať osvedčenie, certifikát komformity, avšak nemusí dokladovať osvedčenie o kontrole originality vozidla, čím by sa zistilo, či práve toto vozidlo nehľadá Interpol. A takto sa zákon nedodržiava.
Po schválení zákona niektorí podnikatelia začali budovať pracoviská kontroly originality, avšak ako sme mali možnosť presvedčiť sa, zívajú prázdnotou. Žeby to bolo riziko podnikania, zlá investícia alebo zákon na Slovensku platil iba pre niekoho? Je to nová činnosť, nie veľmi lukratívna, pretože ceny za tieto kontroly nie sú vysoké. Napríklad za motocykel zaplatí jeho majiteľ od 500 korún vrátane DPH, za automobil od 1500 korún. K tejto cene sa ešte prirátajú špeciálne nálepky na označenie kontrolovaných častí a čipy, takže cena vyjde na dve tisícky. Túto sumu sa určite oplatí zaplatiť, veď majiteľ dovezeného vozidla má istotu, že auto nepochádza z trestnej činnosti. V tomto roku na rakúsko-slovinských hraniciach zhabali 100 českých áut, ktoré pochádzali z trestnej činnosti.
Vybavenie pracoviska kontroly originality nie je lacná záležitosť. Predpísaná technológia je drahá, ale veľmi kvalitná, súčasťou vybavenia je aj programový softvér. Identifikátory sú na prístupných miestach, nie je potrebné na aute nič demontovať. Každé pracovisko musí mať vyškolených pracovníkov odbornou skupinou schválenou Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií SR a musí prejsť štátnou skúškou. Na východe republiky existuje zatiaľ päť takýchto pracovísk - v Poprade, Prešove, Michalovciach a dve v Košiciach. No zívajú prázdnotou. A to len preto, že dodržiavanie zákona je benevolentné a na dobrovoľnej báze. A máloktorý klient si dobrovoľne nechá takto auto preveriť, nechce platiť peniaze navyše, neuvedomuje si, že v konečnom dôsledku sa mu to určite oplatí.

ZÁKON SA VESELO PORUŠUJE

Keďže obvodné úrady na takomto osvedčení netrvajú, zákon č. 725 Z. z. z roku 2004 sa veselo porušuje. Zákon platí, kontroly originality vozidla sú povinné, ale v praxi si pracovníci jeho uplatnenie vysvetľujú po svojom. Pritom by stačilo takéto osvedčenie vyžadovať. To by však obvodné úrady museli dostať inštrukcie z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, a tam sa na to akosi pozabudlo.
V parlamente, ktorého činnosť platia občania zo svojich daní, sa každý rok schváli kopec zákonov, avšak dodržiavanie niektorých z nich v praxi už nikto nekontroluje. Potrebuje občan vôbec takéto zákony?