Vyhľadávanie:

Zachraňujú životy, prinavracajú zdravie

Zachraňujú životy, prinavracajú zdravie

Práca lekárov Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach si vyžaduje, ako zvykneme vravieť, celého človeka

Pomôžme prežiť

Havárie, nešťastné udalosti. Žiaľ, niet vari dňa, aby sa v našom okolí neudiali. Nikdy nevieme, či sa nestanú aj nám alebo našim blízkym. Pomôcť Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach získať kvalitný polohovateľný operačný stôl so špeciálnym vybavením, je cieľom tohtoročnej zbierky, ktorú vyhlásilo vedenie spoločnosti U. S. Steel Košice v uplynulých dňoch. Aj tentoraz pôjde, tak ako v minulých rokoch, o adresnú a konkrétnu pomoc. A navyše, ako sa už stalo dobrým zvykom, na tento ušľachtilý cieľ daruje spoločnosť i Nadácia U. S. Steel Košice presne toľko, koľko bude predstavovať výťažok zo zbierky. Naša pomoc sa tak opäť strojnásobí.
Prispieť do dobrovoľnej zbierky môže každý zo zamestnancov spoločnosti U. S. Steel Košice a jej dcérskych spoločností, a to 3,32 eura (100 korunami), prípadne inou sumou, čo potvrdí svojim podpisom na osobnom formulári, ktorý bude k dispozícii na každom pracovisku Spoločný dar hutníkov, spoločnosti U. S. Steel Košice a Nadácie U. S. Steel Košice bude predstaviteľom Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach odovzdaný na slávnostnom benefičnom koncerte, ktorý sa uskutoční 11. decembra 2009 v Štátnom divadle Košice.


Drobučké kvapôčky dažďa sa vznášali v ovzduší. Akoby pre nich zemská príťažlivosť neplatila. Pochmúrna sobota, slota, pomaly sa stmieva. Človek by najradšej zaliezol s dobrou knihou pod perinu. Alebo posedel s kamarátmi niekde v teple, kde nie je tak nevrlo, ako vonku. Čakáreň na "traumačke" je takmer prázdna. Na lavičke spôsobne a trpezlivo čaká na ošetrenie iba jeden potenciálny pacient. Sotva dvadsaťročný mladík. Do reči sa mu veľmi nechce... Nemo pozerá pred seba. V diaľke počuť kvílivú sirénu sanitky. Každou sekundou jej zvuk silnie a silnie, je bližšie a bližšie. O chvíľu už chlapi z Košickej záchranky pomáhajú vystúpiť z útrob vozidla dievčaťu i jej mamine. Goliere fixujúce krky i opatrná chôdza neveštia nič príjemné. Dvere na pohotovostnej ambulancii sa zatvárajú... "Nemalo by to byť nič vážne. Menšia havária v Nižnej Myšli. Nebodaj sa aj vám niečo stalo," zaznie do ticha opäť vyľudnenej chodby príjemný hlas. Povedomá tvár... Kde sme sa stretli? "Pamätáte si na mňa? Dlho sme sa nevideli, ale..." Isteže, Peter Buc. Ten usmievajúci sa muž je predsa od nás, zo železiarní... Bol. Už sedem rokov nie je. Montérky vymenil za červenú rovnošatu. Zo strojára presedlal na záchranára. V svojej novej profesii, ktorá je od tej predošlej na hony vzdialená a diametrálne odlišná sa, vraví, našiel. "Z fabriky som odišiel na tri a pol roka do Ameriky a keď som sa vrátil, rozmýšľal som, čo ďalej. Hľadali záchranárov, nuž som si povedal, že si to na pár mesiacov vyskúšam. Práca ma oslovila, urobil som si kurzy, školu a tak som tu..." Denne sa stretáva s ľudským nešťastím, tragédiami, či zraneniami, nad ktorými laikovi tuhne krv v žilách. A sú medzi nimi aj železiari. Mnohí. Vraví, že človek v tomto povolaní začne vnímať mnoho vecí úplne inak, rebríček hodnôt má celkom iný. Stresy, žabomyšie vojny, hnev, zlosť, nenávisť, závisť...Všetko je nepodstatné, zbytočné. Prečo si ľudia robia navzájom zle? Nie je na tomto svete dosť nešťastia? Ešte stisk ruky na rozlúčku, prosba odovzdať pozdravy hutníkom... Povinnosti nepustia, služba sa mu len začala. Rovnako ako tá naša. Čakala na nás niekoľkohodinová šichta na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. A to aj priamo v pohotovostnej ambulancii.

OBAVY O SYNA, PACIENTKA MALA ŠŤASTIE

Primár Theodoz Molčányi a zástupca prednostu kliniky v jednej osobe bol na nohách celý deň. Len čo sme sa nakrátko usadili, aby sme podiškurovali o poslaní jeho tímu, prichádza návšteva. Krátko po šestnástej hodine mu na dvere klopú starostliví a znepokojení rodičia. Do Košíc merali niekoľko desiatok kilometrov z Prešovského kraja. Zaujíma ich, ako to vyzerá s ich synčekom. Koncom septembra nešťastne spadol z bicykla. Výsledok? Poranenie chrbtice, dva zlomené stavce. Liečba zabrala, zďaleka však nie je všetko v dokonalom poriadku. Ortéza mu bude robiť spoločnosť ešte najbližšie tri mesiace. "Váš chlapec je veľmi šikovný a rozumný, veríme, že si na ortézu zvykne. Dajte ale pozor, aby sa nehrbil a v žiadnom prípade nešportoval. Niektoré cviky by mu mohli chrbticu zdeformovať," znejú rady. A prísľub, že možno už v pondelok, po veľkej vizite, si budú môcť po svoju ratolesť mamka s otcom prísť. Denno-denne sa košickí úrazoví chirurgovia stretávajú s polytraumami, bolesťou... Zachraňujú životy, rýchlym a pohotovým zásahom vracajú zdravie. "Kradnú" pacientov hrobárom z lopaty. Aj keď im počas praxe prejdú rukami stovky, ba tisícky pacientov, niektoré prípady sa im chtiac-nechtiac vryjú hlboko do pamäti. "Nedávno sme tu mali jednu pacientku, mladú ženu," vracia sa k jednému takému primár. "Nevyzeralo to s ňou dobre, keď ju k nám priviezli. Prvá jazda na novej motorke s manželom sa skončila veľmi nešťastne. Haváriou. On vyviazol bez vážnejších zranení, ona, ako spolujazdkyňa, s ťažkým poranením chrbtice a miechy. S porušením funkcie hybnosti a citlivosti dolných končatín. Urgentná operácia bola úspešná, dnes je už pacientka v Kováčovej, kde sa zotavuje. Bez ochrnutia..." Na dopovedanie ďalšieho príbehu spred rokov, keď sa podarilo, akoby zázrakom, vďaka šikovnosti, odbornosti, vytrvalému úsiliu a neoblomnej viere lekárov zachrániť život mamičke maličkých trojčiat, už čas nezvýšil. V lôžkovej časti kliniky potrebovali urgentnú pomoc primára pri zástave dýchania.

POKOJNÁ SOBOTA? PRE KOHO AKO...

"Dnešný deň je mimoriadne pokojný," prekvapila nás vyhlásením v pohotovostnej ambulancii, kam sme sa presťahovali, sestra Iveta Budajová. "Mali sme zatiaľ len dvadsaťdva prípadov. Na sobotu je to veru málo, ale chvalabohu," doložila na vysvetlenie. "Úrazov je menej, i havárií, zdá sa. Hádam je to aj kvôli počasiu. Ľudia sedia doma. Komu by sa aj chcelo v takomto nečase niekam chodiť." Zato včerajšok, vraví, bol pernejší. Najmä podvečer. Žiaľ, pacientovi, ktorého zrazilo auto, už nikto nedokázal pomôcť. Utrpel zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom. Aj keď sa lekári nevzdávali a pokúšali sa ho oživiť.
Službukonajúci úrazový chirurg Pavol Suchánek by o svojich zážitkoch z pohotovosti mohol rozprávať celé hodiny. Aj o neuveriteľných zraneniach, aké laik uvidí len v hororových filmoch. Vrátane odseknutých rúk, nôh či kotúča cirkulárky v hlave. Človek by vtedy povedal, že pacient s takýmto poranením nemôže jednoducho prežiť. Prežije. Vďaka urgentnej pomoci špičkových lekárov. "Často nevieme, ako sa ten-ktorý úraz prihodil. Stalo sa napríklad, že k nám doviezli pacienta, ktorého našli pri koľajniciach. Spadol? Zrazila ho električka? S akými poraneniami treba počítať? Vedieť presne ako sa mu to stalo, je pre nás veľmi dôležité." Netají, že najväčšie problémy spôsobujú pri určovaní diagnózy zranení pacienti pod vplyvom alkoholu. A tých je najmä cez víkend požehnane.
Do ambulancie vchádzajú záchranári. Zdá sa, že sa predtucha primára, ktorý išiel do služby s tým, že sa môže v súvislosti s pretekmi Rallye Košice niečo zomlieť, vyplnila. Našťastie, nešlo o nič vážne. Dve mladé pretekárky, ktoré sa po kolízii sťažovali na bolesti v oblasti krku a lopatky, sa mohli po vyšetrení vrátiť po vlastných domov. Takéto šťastie už nemala pani, nazvime ju Mária. "Bola som u dcéry, ktorá prerába dom. Zapozerala som sa na strop, ktorý práve chlapi obkladali. Asi som nedávala pozor kam som stúpila. Odrazu som len letela dolu schodmi," spomína na úraz, ktorý sa jej stal pred dvomi dňami. Bolela ju hlava, bola celá poudieraná, no žiadna zlomenina. Po štyridsiatich ôsmich hodinách sa však začala cítiť čoraz horšie. Objavili sa závraty, srdcová nevoľnosť. "Pôjdete na "cétéčko", dobre? Uvidíme ako to vyzerá. Počítajte ale s tým, že si vás tu necháme. Má vám kto zobrať civilné veci?"
Na chvíľu je pokoj. Sestrička Agáta Vojteková, ktorá pacientku vyprevádzala, sa už vrátila. "S akými úrazmi prichádzajú ľudia najčastejšie? Jednoznačne s pracovnými a potom po autohaváriách," odpovedá na našu otázku sympatická žena. "A príčiny? No záleží aj od ročných období. V lete sú to nezmyselné skoky mladých ľudí do neznámych vôd, ktoré väčšinou končia ochrnutím. Takto na jeseň sú to pády z lešení, poranenia pri rezaní dreva, pri prvom snehu veľa pádov, autohavárie. Niekedy sa ani nezastavíme..." Pavol Suchánek pritakáva. "Na operačke máme pacienta, na dvere klopú záchranári z troch sanitiek, čakáreň plná a hlási sa i letecká záchranka privážajúca zranených vo vrtuľníku. Aj také situácie zažívame..." Vtedy zasahuje všetko, obrazne povedané, čo má ruky a nohy. Už chápeme, prečo minulú sobotu považovali za relatívne pokojnú. Navyše, nemuseli riešiť žiadne vážnejšie úrazy. Ošetrili niekoľko pacientov po páde, vrátane dvojmesačného bábätka, ktoré vypadlo z postieľky, mladého hokejistu z Humenného, ktorý si v zápale hry v Košiciach zlomil lopatku, ženu s podvrtnutou krčnou chrbticou, mladíka, ktorý nevedel vysvetliť, za akých okolností naňho spadla tabuľa skla a porezala mu chrbát...

SEDEMDESIAT TISÍC PACIENTOV ROČNE

Klinika úrazovej chirurgie FN L. Pasteura v Košiciach a Lekárskej fakulty UPJŠ vznikla v roku 1986 z pôvodného oddelenia úrazovej chirurgie založeného v roku 1955 a patriaceho k najstarším na Slovensku. V súčasnosti poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť, má 90 lôžok a päť oddelení - mužské, ženské, elektívne, septické a spinálnu jednotku s pätnástimi lôžkami vyčlenenými pre pacientov s poraneniami chrbtice a miechy. Liečia sa tu pacienti nielen z Košíc a okolia, ale aj komplikované stavy z celého východoslovenského regiónu. Ročne v ambulancii ošetria priemerne 70 tisíc pacientov, z nich je až 90 percent urgentných. Lekári tu vykonávajú niektoré typy operácií, vrátane replantácií (opätovného vsadenia a prišitia napríklad prstov rúk a podobne), ktoré sa považujú za nadštandardné. V roku 1990 získala Klinika úrazovej chirurgie pri príležitosti 35. výročia svojho založenia Cenu mesta Košice. Za vývoj a zavedenie nových liečebných postupov a za dobré liečebné výsledky.

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...