Literárna spoločnosť Pravé orechové pomáha poznávať našu históriu

Často, vďaka elektronickým médiám, vieme viac o živote na opačnom konci zemegule, ako o živote ako sa vraví "toť za humnom". Týka sa to aj vlastnej minulosti. Ľudia sa dnes menej rozprávajú a tradičné posedenia, na ktorých naši predkovia spomínali na udalosti a príbehy zo svojho okolia, sú ojedinelou zvláštnosťou. Miznú, tak ako pamätníci, ktorí si svoje spomienky odnášajú na večnosť.

Zaujímavý projekt na záchranu starých tradovaných povestí začala vlani realizovať Literárna spoločnosť Pravé orechové. Pod názvom Zachráňme svoju identitu sa toto občianske združenie pustilo do záchrany nehmotného a dokumentárneho kultúrneho dedičstva obyvateľov obcí Seňa, Nižný Lánec, Trstené pri Hornáde, Vyšná Myšľa a Vyšný Lánec - dnes Perín - Chým. Projekt podporila Nadácia U. S. Steel Košice.

"Štyria spisovatelia na základe spomienok najstarších obyvateľov spomínaných obcí vytvárali literárne diela - poviedky, ktoré zahŕňajú staré tradované príbehy viažuce sa k jednotlivým budovám a vrchom, ale tiež skutočné príbehy, napríklad z čias druhej svetovej vojny," uviedol predseda Literárnej spoločnosti Pravé orechové Slavomír Szabó. "Spolu so sprievodnými článkami o histórii obcí, ich kultúrnych pamiatkach a prírodnom bohatstve okolitej prírody vznikla internetová prezentácia, ktorá zahŕňa 31 nových poviedok, 82 naskenovaných historických fotografií a 53 sprievodných článkov o mapovanej oblasti. Tieto materiály sme umiestnili na internetové stránky www.praveorechove.com, kde sa v súčasnosti nachádza už 113 poviedok, 155 historických fotografií a 98 článkov o histórii a súčasnosti historickej župy Abov. Podstatná časť materiálov je prezentovaná aj v anglickom jazyku na internetových stránkach www.story.box.sk ."

Na nedávnom stretnutí s novinármi predseda literárnej spoločnosti informoval, že v tomto roku začínajú spolupracovať s Košickým samosprávnym krajom v rámci programu Pamäť ľudu, ktorý je zameraný na Zemplín.

"Záchrana a šírenie starých príbehov má neodškriepiteľný podiel na formovaní komunitného cítenia obyvateľov obcí. Kto nepozná vlastné korene, svoju identitu, len ťažko si dokáže vybudovať pozitívny vzťah k svojej dedine, bez čoho nie je možné vytváranie hlbšieho vzťahu k väčším územným celkom, ako je kraj, alebo vlastný štát," zdôraznil S. Szabó. "Tieto príbehy možno využiť aj v turizme. Turistov vždy lákajú staré príbehy. Viac ich zaujíma, kto žil v dome a čo sa tam odohralo, ako napríklad to, v akom slohu je dom postavený."

A čo zaujímavé sa môžete v poviedkach dočítať? Napríklad aj to, že podľa povesti obyvateľov Sene pred tureckým nájazdom v septembri 1652 zachránil zvonár, ktorý sa radšej nechal upáliť vo zvonici, než by ušiel a nesplnil si svoju úlohu vydať varovný signál. V deň výročia jeho smrti sa údajne zvon každý rok rozozvučal sám. Zvonil dovtedy, kým za zosnulého zvonára nedali odslúžiť bohoslužbu. Alebo, že v dvadsiatych rokoch minulého storočia vraj na poli pri Vyšnom Lánci vyorali kotlík so zlatými mincami. Nález neohlásili a zopár dedinčanov slušne zbohatlo...