Večer jubilantov U. S. Steel Košice z úseku podpory výroby
Po tretí raz v tomto roku smerovali kroky jubilantov - dlhoročných zamestnancov U. S. Steel Košice v piatok, 9. novembra, do Jumbo centra. Slávnosť ocenení
čakala tentoraz na viac ako 150 oslávencov z divíznych závodov Energetika, Servis a služby, Mechanika a Opravy, ktorí si v roku 2007 pripomínajú 30, 35 a 40 rokov práce v železiarňach.
Dlhoročným zamestnancom prišli poďakovať za roky práce v hute prezident spoločnosti U. S. Steel Košice David H. Lohr, viceprezident pre
ľudské zdroje Martin Pitorák, generálny manažér pre podporu výroby Ján Vranec, riaditelia divíznych závodov a predstavitelia odborovej organizácie vedení predsedom
Rady odborov OZ METALURG U. S. Steel Košice Mikulášom Duľom.
K slovám uznania neodmysliteľne patrili ďakovné listy prezidenta a medaily Elberta Garyho, ktoré spoločnosť udeľuje dlhoročným zamestnancom. Sudca Gary spolu s
bankárom Morganom v roku 1901 založili United States Steel Corporation. Do histórie koncernu, ktorý pri svojom vzniku ovládal 213 oceliarskych podnikov a dopravných spoločností, 41 železorudných
baní, flotilu 112 rudných člnov a 57 tisíc akrov uhoľného a koksárenského pozemku, vošiel sudca Gary ako človek, ktorý do podnikania vniesol etické princípy. Boli bezpochyby prvým zákonníkom
obchodnej etiky, ktorý americká spoločnosť prijala. Čestnosť pri vykonávaní pracovných aj verejných povinností urobili z Garyho uznávanú osobnosť na medzinárodnej scéne.
Kovovú plastiku s jeho podobizňou vyrobili v kremnickej mincovni podľa návrhu slovenskej medailérky Márie Poldaufovej. Medaila má na rube skupinu
hutníkov a každý vyznamenaný tu nájde vygravírované svoje meno a počet odpracovaných rokov. Zlatou medailou oceňuje U. S. Steel Košice od roku 2002 zamestnancov so štyridsaťročnou praxou.
Pamiatkou sú pre nich aj náramkové hodinky. Jubilanti s 35 a 30 ročnou praxou sú ocenení striebornými medailami E. Garyho.
V uplynulý piatok si zlatú medailu za štyri desiatky rokov práce v železiarňach prevzala jediná žena, Katarína Iglaiová z divízneho závodu Energetika.
Znie to neuveriteľne, ale prah huty po prvý raz prekročila už ako 15-ročná v roku 1967. "Začínala som v Koksovni ako svačinárka. Zobrali ma na tri mesiace a pracovnú zmluvu mi vždy na
rovnaký čas predlžovali. Vydala som sa veľmi skoro, v sedemnástich, manžel pracoval v závode Energetika a "stiahol" ma k sebe. Pridelili ma na technickú prípravu opráv. Potom prišli tri deti a s
nimi spojené materské dovolenky. Vrátila som sa v roku 1976, robila som šatniarku. Urobila som si žeriavnicky kurz a prešla do údržby teplárne. Od tých čias som na žeriave," zaspomínala
si. "Končiť by som mala v júni budúceho roku, požiadala som o predčasný odchod do dôchodku ku koncu tohto roka. Za prácou i kolektívom mi bude veľmi smutno, veď väčšinu kolegov poznám od
ich učňovských čias. Robota ma baví a nikdy mi naozaj nerobilo problém prísť a pomôcť kedy bolo treba. V noci, v sobotu či nedeľu." Spolu s kolegyňou obsluhujú 50-tonové žeriavy a v
26-člennej partii údržbárov strojovne, vedených majstrom Františkom Šatekom, sú, verí tomu, spoľahlivým článkom tímu. Pani Katarína vychovala tri dcéry a teší sa z troch vnúčat.
Predák - prevádzkový zámočník divízneho závodu Servis a služby Milan Babjak predstúpil pred prítomných nie ako tohtoročný oslávenec, štyridsiatku vo
firme si pripomenie v januári 2009, ale preto, aby si prevzal ocenenie Ministerstva hospodárstva SR, ktoré mu udelili pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov za vernosť,
obetavosť, vynikajúcu prácu a kvalitné plnenie pracovných úloh. "Na svojej práci mám rád, že nie je jednotvárna," vyznal sa. Milan Babjak je tiež autorom dvadsiatich zlepšovacích
návrhov. "Pred približne dvadsiatimi rokmi som navrhol mazanie koľajníc žeriavových dráh. Je to jednoduchý spôsob ako ušetriť spotrebu kolies. Používa sa dodnes. V súčasnosti už nie som
taký aktívny ako v minulosti, keď som za dobré nápady absolvoval aj tematické zájazdy v Nemecku, Rusku, Rumunsku či Maďarsku, ale sem - tam prispejem hádam dobrou myšlienkou." Tohto roku,
prezradil, podal doteraz tri návrhy. Hrdý je tiež na to, že v priebehu éry jeho pôsobenia vo funkcii predáka, čo je už viac ako pätnásť rokov, nemali žiadny úraz ani väčšiu haváriu. "Bez
podpory manželky, ktorá ma, ako sa hovorí, drží nad vodou, by som nebol tým, čím som," zdôraznil s úsmevom aj napriek protestom partnerky. "Chcem jej takto verejne
poďakovať," pridal sympatické gesto žene, s ktorou prežil život a s ktorou má tri úspešné dcéry.