Podľa názvu sme mali veľké ambície, ale skutočnosť bola trochu iná. Dali sme si štyria plán a to okrem mňa aj Vlado, Igor a Ľubo, ktorý sa pridal k nám len tento rok, že skúsime počas nášho pobytu vo Walliských Alpách vyliezť na 3 štyritisícové vrcholy. Mal to byť Strahlhorn 4190 m n. m. ,Weissmies 4027 m n. m. a Dóm 4545 m n. m., ktorý bol hlavným cieľom našej mini výpravy. "DÓM" je tretí najvyšší vrchol v Európe.

Odchádzali sme z Košíc 5. 8. 2005 o 17.00 hod. osvedčenou Octaviou, ktorá i keď je veľká, bola na našu výpravu malá. Museli sme si zohnať ešte "truhlu" na strešný nosič. Autochladnička aj tak ostala doma. Zbaliť výstroj na tak náročné túry, to dalo roboty. Ale podarilo sa. V sobotu 6. 8. 2005 sme šťastne došli do cieľa, a to do kempingu v Saas-Grunde vo Švajčiarsku. Postavili sme tábor a išli sa pozrieť na krásne okolité kopce. Ráno 7. 8. 2005 o 8.00 hod. odchádzame na Monte Moro Pass do výšky 2848 m n. m., aby sme sa aklimatizovali.

Pod Monte Moro Pass na chate, ktorá je už na talianskej strane, sme postrehli jeden celkom nový poznatok. Išlo o stravu. Keby sme sa chceli najesť na chate z vlastných donesených jedál mohli sme, ale museli sme zaplatiť 1 euro. Neviem ako by to dopadlo u nás na Slovensku, keby niekto pýtal povedzme 20 Sk za to, že môže v chate, alebo pred ňou, konzumovať vlastné jedlo? Tam sa to rešpektuje. Na druhý deň balíme a premiestňujeme sa lanovkou na chatu Britániu do výšky 3030 m n. m., Chceli sme totiž ušetriť energiu na výstup na Strahlhorn. Ráno vstávame kolektívne už o tretej hodine. Budíček robí personál chaty a po raňajkách sa ide na kopec.

Samotný výstup na vrchol je spočiatku veľmi členitý, veľa sa ide po ľadovci s veľkými trhlinami a po kamenných suťoviskách. Začína svitať. Oteplilo sa a tak postupne vyzliekame teplé šatstvo. Nad sedlom začalo fúkať, preto vyzlečené veci na seba opäť obliekame. Sme už naviazaní na lane. Stúpacie železá sme nasadili ešte pred nástupom na ľadovec. Vrchol Strahlhornu 4190 m n. m. bol taký úzky, že dvaja vedľa seba nemajú miesto. Vrcholové foto, otáčame sa a ideme už len dole.

Z chaty Británia sme odišli na druhý deň a dole v tábore v Saas-Grunde máme voľný deň. Na vrchol Weissmiesu sme nešli, lebo predpoveď počasia nebola priaznivá. Ideme do Zerrmattu, lebo Ľubo tam ešte nebol. Pršalo. Ráno 12. 8. 2005 o 7.00 hod. likvidujeme tábor v Saas Grunde a presúvame sa o jedno údolie ďalej, odkiaľ pôjdeme do cieľa našej výpravy "DÓMU" 4545 m n. m. Auto nechávame v podzemnej garáži v Rande a ešte v ten deň vystúpime na chatu Dóm 2940 m n. m. Prevýšenie je skoro 1600 metrov a je nutné použiť počas výstupu i fixné laná a skoby, ktorými je výstupová cesta zabezpečená. Chatár sa pozdravil s každým osobitne, podal aj ruku, i keď v tom čase tam bolo snáď 50 horolezcov. Aj pani chatárka sa k nám správala veľmi milo, akoby sme všetci patrili do jednej rodiny. A ráno o 3.00 hodine zase hromadný budíček a ide sa na raňajky. My nie, my si varíme pred chatou zo svojho. To sme robili aj na chate Británia. Čo sme ušetrili? Sedem frankov!? Mohli sme byť v chate v teple, piť horúci čaj a mať raňajky ako ostatní. Nabudúce to tak urobíme určite. Pivo však stálo šesť frankov a kúpili sme si ho. Niekedy veci nedomyslíme do konca.

Od chaty vedie prudký výstup po suťovisku na ľadovec, ktorý mal dosť veľa veľkých trhlín. Dostali sme sa pod skalnú stenu, ktorú treba preliezť, aby sme sa dostali do sedla Festijoch. Tam sa potom rozhodneme či pôjdeme ďalej náročným hrebeňom, alebo normálkou. Celý výstup z chaty na vrchol je ďalších 1600 metrov prevýšenia. Rozhodnuté. Ide sa normálkou. Je nás viac na tejto trase, asi je to bezpečnejšie. Vo výške 4191 metrov sa odopínam z lana a otáčam späť. Akosi mi to nešliape a vrchol je ešte ďaleko. Výstup dvakrát za sebou do výšky 4190 metrov je pre mňa úctyhodný výkon a stálo ma to veľa síl. V tých výškach sa nedýcha ľahko, je málo kyslíka. Tú výšku viem s Igorovho "GPS", ten to ukázal presne. Ďalší moji traja priatelia Igor, Vlado a Ľubo pokračujú vo výstupe. Čakám skoro 3 hodiny v sedle Festijoch, kde som sa šťastne vrátil, kým sa ukážu všetci traja kamoši.

Na vrchol DÓMU im to trvalo ešte jeden a pol hodiny. Sme znovu spolu, vrchol vo vrecku i keď nie všetci, ale sme spokojní. Ideme dole. Keď sa oteplí, cesta dole je náročnejšia. Musíme dávať väčší pozor. Na "mačky" sa nám lepí sneh a robí sa "bota". Po každom piatom kroku čakanom oklepávame sneh z mačiek na topánkach, aby sa nešmýkali. Mostíky cez ľadovcové trhliny sa roztopili a nedržia už tak ako ráno. Na jednej som zapadol v trhline do pol pása. Mal som obrovské šťastie. Tá diera podomnou bola veľmi veľká a hlboká. Ešte teraz mám z toho hrôzu. Po výdatnej sprche v kempingu Randa už sedíme v Octavii a cestou domov, ktorú absolvujeme ešte v nedeľu po zostupe z chaty Dóm, kde sme prenocovali, nechávame dožívať v nás krásne zážitky z ešte krajších hôr.

Na budúci rok skúsime vystúpiť na "vynechaný" Weissmies.