Pri varení Košického guláša 2013 železiari opäť nechýbali
Uprostred stredovekých mestských hradieb, na nádvorí Katovej bašty, bojovalo v stredu 8. mája trinásť súťažných tímov o najlepší košický guláš. Obľúbená gastronomická
show, ktorá nesmie chýbať v programe Dňa mesta Košice, sa na toto miesto presťahovala z Hlavnej ulice po prvý raz. Štvorica našich mladých hutníkov si prišla zmerať sily s konkurenciou už po
štvrtýkrát. Do nových modro-bielych kuchárskych uniforiem sa obliekli zmenový majster Vysokých pecí Ján Tomáš, laborant Peter Nižník z Výskumu a vývoja USSE,
asistentka viceprezidenta pre technológiu Jana Grubiaková a vodár z divízneho závodu Vysoké pece Jaroslav Kysela.
"Nahradil Ruda Želinského, ktorý s nami začínal a nechýbal pri každom varení, vo firme však už nepracuje a tak sme našli novú posilu," predstavil nováčika
šéfkuchár Ján Tomáš. "Je to môj kolega, výborný chalan a verím, že aj schopný kuchár," usmial sa a hneď ho aj poslal ku kotlíku, aby dozrel na škvariace sa kúsky mäsa. Medzitým
skontroloval drevo v piecke, z ktorej sa dymilo už od ôsmej ráno. Janke prikázal krájať huby a Petra poslal dokúpiť chilli papričky. Zvedavcom, ktorí sa pri stánku oceliarskej spoločnosti
pristavili, rád ponúkol aj recept na chutný hutnícky guláš.
"Zmiešame rudu s koksom, pridáme vápenec a ďalšie prísady. Napríklad domáce halušky," zabával návštevníkov. V štyridsaťlitrovom kotlíku medzitým
bublalo desať kilogramov diviačieho mäska, ktoré ešte pred piatimi dňami "pobehovalo" v lesoch blízko Rozhanoviec. Každý kúsok ešte viac roztancovali dve sedmičky dobrého červeného vína.
"Pridaj tam papriku a paradajky," otočil sa Jano na parťáka Jara a obrovskou varechou premiešal dočervena sfarbenú masu. "A zemiaky?" opýtal sa ktosi z tímu.
"Tie až na koniec. Stačí im desať minút," rozhodol šéfkuchár. Janka prisypala nadrobno nakrájané žlté kuriatka, ako poznamenal šéfkuchár, "zo zberu okolo
panelákov".
S rýchlosťou ubiehajúceho času pribúdali okolo kotlíka hladoši. "Má krásnu farbu, ten si určite dáme... Ešte ho nemáte hotový? Hentí vedľa už
dovarili," dožadovali sa ochutnávok. "Vydržte, mäso ešte potrebuje chvíľu," znelo jednohlasne spoza nášho stola. Diviačik, ako sa ukázalo, mal tuhú svalovinu a nie a nie
poddať sa. "To nechápem," krútil hlavou vysokopeciar Jano. "Veď nebol starý a dusíme ho už štyri hodiny... Na budúci rok si mäso vopred lepšie pripravíme."
Nakoniec pomohlo niekoľko polienok dreva, ktoré zvýšili teplotu varu a mäknutiu pomohli. "Môže byť..." okomentoval poslednú koštovku. Poláska však guláš aj chuťové poháriky poroty?
Anonymná ochutnávka, pri ktorej nemohli chýbať halušky a ako sa na poriadny diviačí guláš patrí aj brusnice, dopadla nakoniec pre tím oceliarov výborne. Pokrm z kuchyne U. S. Steel Košice si
vyslúžil tretie miesto, hneď za gulášom Kositu a Dopravného podniku mesta Košice. Po obsahu kotlíka sa zaprášilo v okamihu. Ako to už býva, kuchári ostali hladní. Koštovka sa im neušla. Možno na
budúci rok... "Prídeme zasa určite, rátajte s nami," odkazujú súperom. A možno, že tímov z huty bude viac. Ako sme sa dopočuli, chúťky si už teraz robia viacerí...