Ursula Gertrud von der Leyenová, rod. Albrechtová je nemecká politička, predsedníčka Európskej komisie a členka stredopravicovej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka.
Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Vo svojom vystúpení pred Európskym parlamentom sa predsedníčka Európskej komisie zamerala na plány v hospodárskej obnove Európy, budovanie spoločnej zdravotníckej Únie, ale aj na plnenie ambícií v klimatických cieľoch.
V oblasti ekonomiky predsedníčka Európskej komisie plánuje i naďalej podporovať malé a stredné podniky, ktoré považuje za „motor ekonomiky a motor európskej obnovy“. Ocenila, že sa európski lídri v krátkom čase dohodli na spoločnom pláne na naštartovanie ekonomiky EÚ po koronakríze. Dôležité v ekonomickej oblastiach bude aj to, ako sa Komisii podarí dokončiť Úniu kapitálových trhov a bankovú úniu, prijať novú Stratégiu pre budúcnosť Schengenského priestoru a nakoniec dopracovať návrh mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach.
Najviac sa nás bude týkať ambiciózny plán, podľa ktorého by členské štáty do roku 2030 mali svoje emisie znížiť o 55 percent oproti roku 1990. Podľa Ursuly von der Leyen je tento cieľ dosiahnuteľný. Skonštatovala, že európske hospodárstvo vzrástlo od roku 1990 o 60 percent, zatiaľ čo emisie CO2 klesli o 25 percent. Jej plánom je presadiť uhlíkovo neutrálne obehové hospodárstvo. „Čo je dobré pre planétu, je dobré pre biznis a pre nás všetkých,“ skonštatovala Ursula von der Leyen. Tento ambicióznejší cieľ do roku 2030 by mal byť základným predpokladom pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Európska únia by sa mala stať svetovým klimatickým lídrom a inšpirovať ostatné krajiny, aby sa pridali k úsiliu udržať rast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia. V tejto súvislosti zdôraznila, že spotreba surovín, energie, vody, potravín a využívania pôdy je v súčasnej podobe neudržateľná. Aj preto Európska zelená dohoda nie je iba o zvyšovaní cieľov, ale bude vyžadovať komplexné systémové zmeny. Prechod na zelenú ekonomiku by mal vytvoriť nové pracovné miesta, obmedziť závislosť na dovoze energií a surovín a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Kľúčovou technológiou pre transformáciu európskej ekonomiky by mal byť vodík
z obnoviteľných zdrojov, ktorý by mal zabezpečiť dekarbonizáciu priemyslu a dopravy. Potrebné je podľa von der Leyen nastaviť a realizovať ciele v oblasti rozvoja elektromobility a zvyšovania energetickej hospodárnosti budov. Európska komisia podporí nové klimatické ciele viacerými nástrojmi. Plánuje reformovať zelené dane a vydať zelené dlhopisy, tzv. Green bonds, ktorými chce čiastočne financovať obnovu hospodárstva po koronakríze.
Pandémia podľa von der Leyen nám ukázala, že bez digitálnej technológie by nebolo možné súčasnú krízu prekonať. Odporúča preto sústrediť sa na tieto tri oblasti: dáta, ich zber a ochrana – potenciál dát musí byť plne využitý a potrebný bude aj spoločný a plne funkčný európsky dátový priestor (sľubila vybudovať európsky cloud, založený na iniciatíve GaiaX), technológia, najmä umelá inteligencia – moderné technológie majú obrovský potenciál, dôležitá je ale aj ochrana osobných údajov (Európska komisia navrhne tzv. európsku elektronickú identitu „e-identity“) a infraštruktúra - dobudovanie sietí. Moderný život a obchod v Európe podľa nej závisí na fungujúcej širokopásmovej sieti, preto bude nutné pokryť všetky regióny Únie, vrátane vidieckych oblastí. Cieľom je bezpečné pripojenie a rozšírenie 5G, 6G a optických sietí. Ohlásila investíciu osem miliárd eur do novej generácie superpočítačov, ktorá by mala pomôcť pri tvorbe európskej digitálnej suverenity.
Na záver svojho prejavu sa venovala oblasti zahraničnej politiky, transatlantickému partnerstvu s USA, kde má EÚ ambíciu podieľať sa na vybudovaní novej agendy pre transatlantickú spoluprácu a spoločne reformovať multilaterálny systém vo svete.
