Pokračujeme článkami z nášho archívu z rokov 1991 až 2000. Ide o roky, kedy naša spoločnosť prešla privatizáciou až po prevzatie košických železarní korporáciou U. S. Steel. Niektoré články nám pripomenú výzvy, ktorými sme sa zaoberali v 90. rokoch a ktoré sú aj dnes aktuálnymi výzvami.

Účinné zásahy
1. marca 1991 
Význam a potrebnosť strážnej služby v našom podniku je neoddiskutovateľná. „Nenechavcov“ a porušovateľov vnútropodnikového poriadku neubúda, skôr naopak. A tak členovia závodnej stráže sa na nedostatok práce nemôžu sťažovať.  Prednedávnom velitelia smeny Juraj Slivárich a Marián Pfeffer pomohli zadržať vlámačov do jedného z bufetov v našom podniku.  „Po oznámení sme na miesto činu prišli za sedem minút,“ hovorí veliteľ Juraj Slivárich. „Boli sme len dvaja a páchateľov sme vyrušili pri čine. Tí sa dali na útek. Nezastavili ani po výzve, že budeme strieľať. Na výstrahu sme najprv strieľali do vzduchu. Vlamači sa však pokúšali uniknúť. Nakoniec sa nám podarilo jedného z nich zadržať. Odovzdali sme ho orgánom polície.“  Vďaka rýchlemu zásahu pracovníci závodnej stráže zabránili väčším škodám a úniku páchateľov.  Členovia závodnej stráže už vedia, kde najčastejšie dochádza k neoprávnenému vniknutiu do priestorov podniku. Práve týmto miestam venujú mimoriadnu pozornosť. Zvlášť atraktívnym miestom je priestor vedľa vstupnej rozvodne. Tí, ktorí tento nelegálny prechod využívajú, si na prekonanie plota vybudovali dokonca „preliezku“ (na obrázku). Nainštalovali rebríky a pre istotu jeden z nich „ukotvil“ oceľovým lanom o strom. Práve keď sme sa tam boli spolu pozrieť, jeden z pracovníkov tvrdil, že je z HM, pričom použil tento nelegálny prechod. Samozrejme, strážna služba zakročila. Takisto zlikvidovali aj inštalované „pomôcky“.  Je dobré, keď sa v našom podniku vytvára vnútropodniková „polícia“, ktorá bude zabezpečovať strážnu službu. (krátené)

Ako „chytať“ energiu
15. marca 1991
Hutnícka výroba je v porovnaní s inými odvetviami priemyslu náročná na spotrebu energií. No súčasne sama vytvára druhotné zdroje, ktoré možno po energetickej stránke využiť. Nie vždy to však v plnej miere dokážeme. Hoci sme sa vo VSŽ už aj v minulosti snažili vyrábať čo najefektívnejšie, nie vždy to bolo možné vzhľadom na objektívne okolnosti.
Ako chladiace médium sa v mnohých hutníckych prevádzkach používa voda. Ani jej cena dnes nie je stabilná, ale stúpa. Aj preto sa treba zamýšľať, ako šetriť touto „surovinou“.
Či v dôsledku systému direktívneho riadenia hospodárstva. Napokon, netlačila nás k tomu ani ekonomika, veď energia bola v našom štáte relatívne lacná. Dnes je situácia úplne iná. Došlo k rastu cien všetkých druhov energií a podľa názorov odborníkov ceny ešte porastú. Znižovanie energetickej náročnosti výroby je jedna zo základných ciest, po ktorej sa musíme pustiť, ak majú byť naše výrobky realizovateľné na trhu. Pri súčasných cenách spotrebujeme energie za takmer 8 miliárd korún. Náklady na energie tvoria skoro štvrtinu z celkových nákladov. Tejto oblasti musíme venovať mimoriadnu a systematickú pozornosť. Vážne sa zaoberáme problematikou znižovania energetickej náročnosti výroby ocele, ktorej sa v tomto smere podnikajú potrebné kroky. Prvou lastovičkou je nový koncept energetického riadiaceho programu. Nový systém umožní ďaleko účinnejšiu kontrolu spotreby energií v celom priereze huty, ako aj jej efektívne prerozdelenie. Jedna lastovička leto nerobí. Preto široké pole pôsobnosti majú v tejto sfére zlepšovatelia. Pri práci na konkrétnom stredisku sami najlepšie vidia, kde a prečo sa spotrebúva viac energie, kde dochádza k zbytočným únikom, kde sú ešte využiteľné rezervy. 
Aj keď elektrickú energiu vyrábame v našej podnikovej teplárni, veľa jej ešte nakupujeme. Tekýto pohľad poskutuje areál vstupnej rozvodne.
Pomerne nízku úroveň dosahujeme aj vo využívaní druhotných zdrojov energií. Doslova teplom „zamorujeme“ vonkajšie prostredie a energia odchádza bez úžitku. V dôsledku toho, aké množstvá energie nás obklopujú, prestali si ju ľudia vážiť. Poplatky za energie však rastú. A ak sa bude niekto zvýhodňovať, tak logika ekonomiky napovedá, že výhody bude mať ten, kto bude mať racionálnejšiu spotrebu. Ostatní budú ekonomickými nástrojmi nútení svoju spotrebu racionalizovať.
Pohľad do strojovne prevádzky energií. Naša energetika vyrába paru, elektrickú energiu, stlačený vzduch, plyny pre priemyselné použitie – kyslík, dusík, argón atď.
Vo Východoslovenských železiarňach nesedíme so založenými rukami. Ciele sú jasné, o ich realizáciu sa musíme pričiniť všetci. Inak nebudeme prosperujúcou firmou. A keď firma nebude prosperovať, pocítime to všetci – robotník či riaditeľ.
(krátené)

Vandali medzi nami
25. marca 1992
Tak ako v minulosti sme museli vyvinúť až nadľudské úsilie pri uvádzaní kábelových kanálov do použiteľného stavu, tak dnes robíme niečo podobné na úseku oplotenia areálu VSŽ. Oplotenie, po dlhé roky zanedbávané, schátralo na mnohých miestach a najmä zásluhou vandalov, ktorí medzi nami žijú, nespĺňa svoje poslanie. Padlo rozhodnutie uviesť oplotenie do pôvodného stavu prostredníctvom závodov, ktoré jednotlivé úseky spravovali. Opravené oplotenie sa odovzdáva závodu Cestné komunikácie spoločnosti Servis VSŽ. Závody ako Koksovňa a Strojárne VSŽ urobili rozsiahle opravy a terénne úpravy. Oplotenie je vyčistené od krovia do vzdialenosti 2,5 metra, čím je zabezpečená prehľadnosť a bezpečnosť. Niektoré závody ešte musia vykonať rozsiahle práce, aby mohli požiadať o prevzatie oplotenia. Vandali rozhodne nepatria do našej spoločnosti. Budú sa musieť buď svojej záľuby v poškodzovaní oplotenia vzdať, alebo budú nútení naše rady opustiť.
Poškodzovanie a demolácia oplotenia areálu VSŽ sa pokladá za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho sa bude musieť previnilec s našou spoločnosťou rozlúčiť. Odbor Ochrana v spolupráci s podnikovou políciou urobil a robí rozsiahle opatrenia, aby spomínaných vandalov prichytili pri ich ničivej činnosti, a definitívne tak ukončil ich nekalú prácu. (krátené)

VSŽ a.s. na ostrí noža 
3. marca 1993
Z vystúpenia prezidenta VSŽ a.s. Ing. Zoltána Berghauera
Trvalá recesia svetového hospodárstva hraničí s krízou. Kríza postihla celý svet a značne znížila možnosť predaja výrobkov zo Slovenska. Slovenský tovar, ktorý bol hlavne orientovaný na východ, sa v tomto ostrom konkurenčnom boji veľmi ťažko presadzuje. Imidž Slovenska vo svete nie je dobrý. To pochopiteľne robí VSŽ značné problémy pri získavaní zahraničných úverov. Označujú nás ako politicky nestabilný štát. Slovensko nutne potrebuje pôžičku na to, aby oživilo svoje hospodárstvo.
Kapitálový podiel VSŽ v 126 spoločnostiach
VSŽ zabezpečuje asi 20 percent devízových potrieb Slovenska. Zamestnávame 28-tisíc ľudí vo svojich majoritných spoločnostiach. Faktom ostáva, že priemernou mzdou 6 500 Sk na jedného pracovníka mesačne sú VSŽ určite na špičke slovenských priemyslových podnikov. Priamo závislých na výsledkoch VSŽ je 80 až 100 tisíc ľudí. VSŽ už nepôsobia ako jeden podnik. Majú kapitálový podiel v 126 spoločnostiach, v 74 viac ako 50 percentný, v 118 viac ako 33 percentný. Oceľ tvorí 85 – 90 percent výkonov a takisto aj 85 – 90 percent zisku. VSŽ je jedným z najväčších akcionárov Priemyselnej banky, je vlastníkom Slovenskej investičnej poisťovne, máme niekoľko fondov, máme investičnú spoločnosť Cassovia Invest.
Solídny zahraničný obchod
Za tri roky sa podarilo zorganizovať veľmi solídny zahraničný obchod. VSŽ za minulý rok predali celú svoju produkciu ocele a je predpoklad, podložený našim marketingom, že tento rok predáme celú výrobu ocele v cenách bežných na európskom trhu.
Máme finančné ťažkosti
VSŽ má v súčasnosti finančné ťažkosti. Obrat k lepšiemu neočakávame ani v najbližších mesiacoch. Stretávame sa s druhotnou platobnou neschopnosťou. Musíme si uvedomiť, že obchod sa nekončí podpísaním zmluvy ani dodávkou materiálov, končí sa vtedy, keď máme peniaze na účte.
Program znižovania nákladov
Rozbehli sme niekoľko programov, ktorých výsledkom by mala byť zásadná reštrukturalizácia našich výrobných nákladov. Angažovali sme firmu McKinsey, ktorá je jednou z najväčších poradenských firiem vo svete. Jej program PILOT sľubuje, že v rokoch 1993 - 1995 by sme mali v nákladoch ušetriť zhruba 500 miliónov dolárov ročne. VSŽ potrebujú peniaze, preto musime mať zisky. Ide o záchranu jadra VSŽ. Situácia je dnes na ostrí noža. Ak ju nebudeme brať maximálne vážne hrozí nám likvidácia. Sme tu na to, aby sme to nedovolili. (krátené)

VSŽ navštívili hostia z Japonska
2. marca 1994
V piatok uplynulého týždňa navštívili našu akciovú spoločnosť hostia z Japonska, pán AKIHIRO ISHIKAWA, profesor sociológie na univerzite v Tokiu a pán SADAO KUSUNOKI z Japonského inštitútu práce.  Neformálnu diskusiu s japonskými hosťami zorganizoval riaditeľ odboru Vonkajšie vzťahy Ing. Ladislav Jakubec. Diskusie sa zúčastnili predstavitelia OZ KOVO z VSŽ a.s. a personálnych odborov. Hovorili na tému sociálny dialóg medzi manažmentom a zamestnávateľmi v Japonsku a u nás.  V závere návštevy si hostia z Japonska prezreli niektoré závody VSŽ a.s.

Šrot nad zlato
23. marca 1994

Bude stačiť jeden?
8. marca 1995
Semifinále Extraligy: HC Košice – Slovan 11:1 a 8:2
V semifinále hokejovej Extraligy čaká štyroch účastníkov a to z Trenčín, Košice, Slovan a Poprad minimálne trojzápasová séria z piatich možných, pretože podobne ako vo štvrťfinále, aj semifinále sa hrá na 3 víťazné zápasy. Po prvých dvoch meraniach síl v nedeľu a v pondelok u nás v Košiciach všetci priaznivci košického hokeja veria, že na postup postačia maximálne štyri stretnutia.  Slovan totiž inkasoval od nášho celku po dva dni 19 gólov a strelil len 2! V prvom zápase Košice pomerne rýchlo viedli 5:0 a súper potom z ľadu „odišiel“, v druhom zápase sa celé dve tretiny ťahali súperi „za prsty“.  O našom presvedčivom víťazstve rozhodli úvodné štyri minúty v záverečnej tretine, kedy naši strelili 4 góly po sebe a bolo vlastne po súboji. Slovan sa z toho šoku už nespamätal, jeho hráči už len vyrábali divadelné kúsky a pripomínali knokautovaného boxera.
Skóre prvého zápasu so Slovanom otvoril náš kanonier Vlasto Plavucha, ktorý takto prekonal brankára hostí Megu. Foto: Róbert Berenhaut.
Na dvoch víťazstvách nášho celku mala najväčšiu zásluhu druhá päťka v zložení Jasečko – Vorobel, bratia Zúbekovci a  Ihnačák, ktorá mala úctyhodnú produktivitu, veď zaznamenala v obidvoch stretnutiach desať gólov (Ihnačák, Peter i Pavol Zúbek po 3 góly, Vorobel 1 gól). (krátené)

 Posledný bude na vodnom diele Čunovo
13. marca 1996
Mostári z VSŽ najradšej vyrábajú – mosty
„Najradšej zo všetkých zákazok mám mosty,“ hovorí Štefan Pap, zmenový majster na expedícii spoločnosti VSŽ Mostáreň s r.o. a dodáva: „Veď to už vyplýva aj z nášho názvu. Na to sme vybavení, to vieme robiť. Posledná veľká zákazka opúšťa Mostáreň v týchto dňoch. Je to veľký most. „Most má hmotnosť 262 ton, dĺžku 81,5 metra a šírku 10 metrov. Je to spriahnutá oceľová konštrukcia. Zaujímavosťou je, že sme museli navariť 13 tisíc trnov, ktoré staticky spevňujú plochu mosta,“ hovorí Ing. Juraj Blahovec, technický námestník. „Ďalšou zaujímavosťou je, že tento most (doteraz ich v mostárni vyrobili viac ako 30), sme urobili v rekordne krátkom čase,“ pridal sa Ing. Pavol Kolenka, vedúci závodu Projekcia a konštrukcia. Dnes je už určite 262 ton oceľových konštrukcií na mieste a čaká na montáž. Po jej skončení bude výsledkom cestný most, ktorý premostí elektráreň na vodnom diele Čunovo. (krátené)

Tréner Ján Kozák ukazuje našim hráčom kde urobili chybu
12. marca 1997

Expozícia VSŽ a.s. v Slovenskom technickom múzeu
26. marca 1997
Expozíciu VSŽ a.s. v Slovenskom technickom múzeu na Hlavnej ulici v Košiciach si počas uplynulých dní prezreli aj poprední ekonómovia z oceliarskych podnikov celého sveta, ktoí sa v priestoroch múzea zúčastnili zasadnutia komisie ekonomické štúdie IISI (dnes The World Steel Association).
V expozícii VSŽ bolo počas uplynulých dvoch mesiacov vymenených 60 percent veľkoplošných fotografií a 100 percent textov. Doplnené boli zámery VSŽ v oblasti investícií a modernizácií a tiež o úspechy spoločnosti VSŽ v oblasti kvality.
Na snímke: Bohumil Mačák, autor scenára.
(krátené)


 

 

Železiari na svahu
11. marca 1998
Chudobná tohtoročná zima prinútila 130 pretekárov z 36 spoločností a divíznych závodov VSŽ Holding, a.s. cestovať za snehom na svah známeho lyžiarskeho strediska Plejsy pri Krompachoch, kde organizátori zo spoločnosti VSŽ Inžiniering pripravili už II. ročník lyžiarskych pretekov v zjazdovom lyžovaní v štyroch vekových kategóriách.  Celý konvoj pretekov mal vyše 170 členov, pretože na trať cestovali nielen pretekári, ale aj členovia organizačného štábu, ktorí pripravili tieto preteky. Poďakovanie patrí členom organizačného štábu a pracovníkom domáceho lyžiarskeho klubu SKI Plejsy za zoragnizovanie pretekov na vysokej profesionálnej úrovni.  Na trati to medzi slalomovými brankami v dvoch kolách vyzeralo ako na skutočnom šampionáte. (krátené)

Bude to U. S. STEEL?
3. marca 1999
Na minulotýždňovom rozbore hospodárskych výsledkov spoločnosti VSŽ OCEĽ v roku 1998, 2. a 3. marca 1999, mala koordinačná skupina bánk rokovať o ďalšom vývoji vo VSŽ. Jednou z hlavných tém rokovania by mala byť aj otázka vstupu strategického partnera do firmy. Bez neho VSŽ nemajú nádej na prežitie. Najvýhodnejšiu ponuku poskytol U. S. Steel. 
Záujem možných strategických partnerov do VSŽ, hovorí sa ešte o Ispate, Duferru, je dôkazom toho, že firma je zdravá. Predpokladám, že do konca júna tu strategický partner nastúpi. Je nevyhnutné, aby sa v roku 1999 začalo s výstavbou pozinkovacej linky a s ďalšími akciami, ktoré zaručia firme konkurencieschopnosť. V roku 2000 a v ďalších rokoch by sa mala výroba ocele pohybovať na úrovni tri milióny päťsto až tri milióny osemsto tisíc ton. U. S. Steel prezentuje v horizonte štyri milióny päťsto tisíc ton ocele. (krátené)

Vysoká pec č. 3 po generálnej oprave
3. marca 1999 

Skúšobná prevádzka do septembra
15. marca 2000
Biologická čistiareň odpadových vôd v Koksovni zatiaľ na dvojtretinový výkon
V roku 1994 došlo v mestskej čistiarni odpadových vôd (ČOV) v Kokšov-Bakši k havárii vyhnívacích nádrží. Vedenie ČOV vtedy požiadalo VSŽ, ktorým čistilo fenolčpakvové vody, aby prispeli na rekonštrukciu viac ako 200 miliónmi korún. Aj napriek tejto nemalej sume sa však nezaručili, že cenu za čistenie fenolčpakvových vôd nebudú meniť. Ceny boli stále vyššie. V roku 1997 firma zaplatila čistiarni vyše 8 300 000 korún. Ak sa teda zrátali všetky požiadavky, náklady na čistenie a rekonštrukciu 12 kilometrov dlhého potrubia fenolčpakvových vôd z fabriky do Kokšov-Bakše, pre firmu bolo výhodnejšie postaviť vlastnú čističiareň.
V roku 1994 sa uskutočnil výber dodávateľa technológie. Stala sa ním renomovaná nemecká firma Holter Wassertechnik, ktorá postavila podobnú čistiareň v najmodernejšej európskej koksovni v Kaiserstuhle v Nemecku. Výstavba sa začala v júni 1996, oživovanie technológie prišlo na rad začiatkom septembra 1998. Od decembra 1999 je biologická čističáreň odpadových vôd (BČOV) v skúšobnej prevádzke, ktorá bude trvať do konca septembra 2000. Náklady na túto ekologickú stavbu predstavujú viac ako 300 miliónov korún.
Ročne bude BČOV spracovávať vyše 460 000 metrov kubických vôd. V súčasnosti BČOV pracuje na dvojtretinový výkon, spracuje všetku fenolčpakvovú vodu z Koksovne a výstupné hodnoty vyhovujú najprísnejším normám pre odpadové vody.