Prinášame vám pokračovanie zaujímavých článkov a tém, o ktorých sa v Oceli východu písalo v novembri, v rokoch 1971 – 1980. Články sú krátené.

Titulná fotografia je z 25. novembra 1978: Už tradične v rámci Mesiaca čs-sovietskeho priateľstva absolvujú horolezci VSŽ výstupy na tatranské štíty. Tohto roku už po desiaty raz vystúpili na Kriváň, Rysy, Jahňací štít a Gerlach. Na snímke šesťčlenná skupina na vrchole Zadného Gerlachu.

Amkoclub celoslovenským víťazom

28.11.1971

Celoročné pracovné úsilie filmového štúdia Amkoclub pri ZK ROH VSŽ vyvrcholilo v dňoch 19. – 21. novembra. V tom čase sa konala v Považskej Bystrici celoslovenská súťaž amatérskych filmov. Bola to vôbec najsilnejšie obsadená prehliadka filmov, na ktorej súťažilo celkom až 82 filmov. Filmy nášho filmového kolektívu obstáli veľmi úspešne. Prvenstvo v kategórii publicistických filmov získal film Amkoclubu „A znova zabrať“. Vo víťaznom filme porota ocenila hlavne nekonvenčnú formu priblíženia aktuálnych otázok socialistického dneška. Ďalším ocenením je 3. miesto filmu „Zrazu zbadám tvár“. Tento film, z nakrúcania ktorého je aj obrázok, mal veľký úspech hlavne u divákov.


Ako sme pomohli poľnohospodárom

22.11.1974

V tohtoročnej jeseni, ktorá dôkladne preverila svojím zlým počasím poľnohospodárov, pomáhali pri zbere úrody aj naši učni, ktorých pomoc ocenilo aj vedenie ŠM v Poprade.

Počas 9 turnusov sa na poliach vystriedalo 1498 učňov, ktorí nazbierali 12 776 q zemiakov z 61 hektárov. Odpracovali 49 775 hodín. Celková hodnota brigádnickej pomoci predstavuje 167 432 Kčs. Z toho časť dostanú zaplatené učni, ktorí sa brigády zúčastnili.

Okrem pomoci ŠM Poprad pomáhali naši učni aj na poliach JRD Čižatice a JRD Šaca, kde pracovalo 210 učňov, ktorí odpracovali 380 zberových dní.
 

15 rokov Závodného ústavu národného zdravia VSŽ

5.11.1976

Pätnásť rokov uplynulo od čias, čo hŕstka zanietených zdravotníckych pracovníkov začala pod firmou Závodný ústav národného zdravia svoju neľahkú robotu v nevyhovujúcom provizóriu v Košiciach na Kováčskej ulici. Starali sa o zdravie budovateľov i pracovníkov VSŽ, budovali provizórnu nemocnicu i lekárske ambulancie a súčasne v spolupráci s investormi dávali podklady pre výstavbu celého komplexu moderných zdravotníckych zariadení v našom hutníckom kombináte.  Po pätnástich rokoch poctivej roboty možno povedať, že dnes máme najmodernejšie zdravotnícke zariadenie vo Východoslovenskom kraji, ktoré znesie porovnanie s najnáročnejšími zdravotníckymi zariadeniami v podnikoch republiky i v zahraničí.
 

Príživník

19.11.1976

Po prepustení z posledného výkonu trestu pracoval Mikuláš Čontoš krátky čas v Hydrostave Košice. Zdrojom obživy však preňho nikdy nebola statočná práca. Potuloval sa a živil sa z krádeží a podvodov.  Zavítal aj do VSŽ, do teplej valcovne. Rád si pochutil na desiatach montérov Hutných montáží a kradol tu aj osviežujúce nápoje, prázdne fľaše, zapáčil sa mu aj zapaľovač. Toto mu však na obživu nestačilo. Od svojich sestier vylákal pod rôznymi zámienkami 2320 Kčs, ktoré im v prisľúbenom termíne nevrátil a macošsky sa zachoval aj k svojej dcére. Na jej výživu mal mesačne prispievať sumou 300 Kčs, a kým zákon nezasiahol do jeho povaľačstva a príživníctva, urobil si aj voči nej dlh 2100 Kčs.  Na súde sa ospravedlňoval tým, že nemohol prispievať na výživu svojho dieťaťa, keď sám mal „problémy“ s vlastnou obživou. Veď akože by aj ináč!

Keby montéri neboli vysliedili jeho krivé cestičky, žil by na úkor spoločnosti a na úkor svojich blízkych ďalej. Mestský súd v Košiciach sa mu už potom postaral o odmenu za takýto spôsob života – v podobe polročného pobytu za mrežami v 2. nápravnovýchovnej skupine.
 

Uznanie medzi odberateľmi

18.11.1978

V metalurgickom výskume VSŽ sa v tejto päťročnici urobil významný krok vo vývoji ocelí s vyššími pevnostnými vlastnosťami. Ide o akosti plechov pevnostných stupňov zoradených podľa systematiky ISO normy od medze sklzu 390 až po 700 MPa. Do 460 MPa sú ocele, ktoré už našli uplatnenie v strojárskych podnikoch pre náročne zvárané časti strojov a zariadení. Najnáročnejší výskum si vyžadovali akostné stupne KODUR 40 a KODUR 70. Najväčšie uznanie zo strany odberateľov dostala akosť KODUR 70 a to tak z technického ako aj ekonomického hľadiska. 
 

Vedeli si poradiť

14.11.1980

Hromy a blesky padali na adresu pracovníčok závodnej jedálne ÚMD 1500 od stravníkov, ktorí najprv zjedli hlavné jedlo a potom sa postavili znova do radu na polievku. Bolo tomu tak z jednoduchého dôvodu – niet misiek ani hlbokých tanierov. Prednedávnom však prišli s novinkou – začali vydávať obedy podľa časových intervalov. Táto novinka sledovala dva ciele. Po prvé rýchlejší kolobeh polievkových misiek, ktorých je nedostatok, po druhé kľudnejší výdaj teplej stravy. Týmito opatreniami sa podstatne znížili aj fronty čakajúcich stravníkov. Na situáciu v súčasnom období sme sa opýtali Márie Szilágyiovej: „Je pravda, že sme mali len 40 misiek a hlbokých tanierov na polievku, ale v posledných dňoch sme stav doplnili na 120. Situácia sa teda zlepšila.“

25.11.1980