Lesík pri bývalom Hydrostave obnovujú už šiesty rok

Miroslav Kmec a Jozef Gábrik vysvetľujú princípy ťažby stromov.

Aj keď lesný porast pri bývalom Hydrostave obnovujú už viac rokov, v ostatnom čase akoby rýchlo viditeľne zredol. Chýbajúce stromy zrazu obnažili betónový plot okolo podniku a budovy na jeho opačnej strane, o ktorých málokto tušil. S ukončením vegetačného pokoja odišli z lesíka pred niekoľkými dňami lesní robotníci a mechanizmy. Na odvoz čakajú už iba úhľadne uložené popílené kmene stromov. Pohľad zblízka odhalí, že na časti podobajúcej sa planine, sa zo zeme dvíhajú tenučké kmene stromčekov. Potrvá minimálne dve desaťročia, kým vytvoria les.

"Staráme sa o kosenie, výrub a údržbu zalesnených a nezalesnených plôch v okolí U. S. Steel Košice, ktoré sú jej vlastníctvom," hovorí Miroslav Kmec, vedúci prevádzky Správa lesa spoločnosti DIW Service s.r.o. "Práva a povinnosti na túto činnosť odkúpila naša spoločnosť od spoločnosti VSŽ Servis. Riadime sa pri tom lesným hospodárskym plánom, ktorý definuje činnosti v poraste. Ten súčasný, na roky 1999 - 2008, vypracoval, po prerokovaní s vlastníkmi, Lesoprojekt Zvolen a schválil košický Krajský úrad. Dokument popisuje porasty, ich skutkový stav a návrh hospodárskych opatrení."

Z dokumentu vyplýva, že v priebehu desiatich rokov treba vyrúbať pri Hydrostave 1195 metrov kubických lesného porastu. Doteraz správca vyrúbal 667 metrov kubických. "Nejde iba o výrub stromov, ale aj o ich obnovu," vysvetľuje odborný lesný hospodár Jozef Gábrik. "Ťažba stromov má svoje pravidlá. Nedeje sa naraz, ale po častiach. Tak si isto železiari mohli všimnúť, že v priebehu uplynulých rokov sme nerúbali les celý, ale striedavo v pásoch. Prvé sme vyrúbali začiatkom desaťročného obdobia vytýčeného na obnovu. Druhé pásy nemôžeme rúbať kým nie sú zalesnené prvé pásy. A to sa deje. Územie o ktorom hovoríme je močaristé, čo spôsobuje, že stromy tu hnijú, alebo ak je sucho, tak vyschýnajú. Najčastejšie tu rástli topole, striedame ich vhodnejšími drevinami. Vysadili sme lipy, jasene, duby červené i obyčajné, červené smreky. Rast stromov sledujeme tri až štyri roky. Ak niektoré vyschnú, nahrádzame ich novými. Pri Hydrostave máme v súčasnosti asi trinásť tisíc odrastených stromčekov na ploche približne sedem a pol hektára."

O desať rokov budú stromčeky vysoké približne poldruha metra, možno aj vyššie. Ak im bude žičiť počasie a pôdne podmienky. Sčasti už teda budú plniť vizuálnu funkciu. Ochrannú funkciu, zachytávanie úletov, či pôdotvornú, vysušovanie močiarov, budú môcť napĺňať o ďalších desať rokov. "Všetko sa deje v súlade s lesným hospodárskym plánom. Jeho priebežné plnenie sleduje krajský úrad, nemôžeme si dovoliť byť "iniciatívni" navyše a postupovať inak. Sankcie sú prísne," odpovedá Miroslav Kmec na otázku, či sa predsa len výrub nedeje prirýchlo. "Spomínané územie má rozlohu približne osemnásť hektárov a nepokrývali ho iba stromy. Dovolím si povedať, že to bola neprehľadná džungľa. Burina dosahovala miestami výšku štyri metre a ukrývala všeličo, aj roky staré tajomstvá železiarov. V blízkosti plota sme našli rôzny materiál, olovo, náradie... U. S. Steel Košice chcela mať toto územie čisté a pokosené. Plochu sme upratali, postarali sme sa o protipožiarne opatrenia a ďalej ju zveľaďujeme. Môžem povedať, že už dnes pripomína sčasti park. Ochrannú funkciu lesa spočívajúcu v zachytávaní úletov si zachováva zvyšná časť porastu."

DIW Service vyvracia aj názor, že motívom výrubu sú ekonomické pohnútky - predaj dreva. Prevádzkový riaditeľ Juraj Polák tvrdí, že použiteľná je menej než polovica drevnej hmoty. "Predkupné právo na drevo má U. S. Steel Košice, my s ním nakladáme až keď nemá záujem."

Zaujímal nás aj názor ekológov U. S. Steel Košice. Oslovili sme Jozefa Maščáka, technického pracovníka oddelenia ochrany vôd (oddelenie má v kompetencii aj lesy) útvaru Generálneho manažéra pre environment.

"Činnosť, ktorá sa deje v súčasnosti na lesných plochách, je riadená lesným hospodárskym plánom, ktorý riadi spôsob a kvantitu vyťaženého dreva, pestovateľské práce a druh drevín. Vypracoval ho Lesoprojekt Zvolen ako kompetentná inštitúcia. Týmto lesným hospodárskym plánom sa musíme riadiť, stanovuje to zákon, napriek tomu, že les je vo vlastníctve U. S. Steel Košice. Na prvý pohľad vyzerá možno hospodárenie ako drastický zásah, ale málokto vie, aký je zdravotný stav porastu. V ochrannom lese prevládajú dve dreviny, a to hlavne topoľ a breza. Hlavne stav topoľov je naozaj žalostný. Väčšina stromov je bútľavých. Preto vyvraciam aj tvrdenie o tom, že sa touto činnosťou snažíme dosiahnuť zisky, konkrétne z predaja drevnej hmoty. Predkupné právo na drevo z ťažby v ochrannom lese má U. S. Steel Košice. Ak táto drevná hmota nie je upotrebiteľná v našom podniku, ponúkame ju externým subjektom. Útvar Generálneho manažéra pre environment na celú problematiku starostlivo dohliada. Ochranný les je, možno povedať, našou "srdcovou záležitosťou". Momentálne analyzujeme kvalitu spracovania lesného hospodárskeho plánu za pomoci odborníkov z oblasti lesníctva. Konkrétne analyzujeme vhodnosť navrhnutých drevín a celkovú navrhovanú druhovú skladbu porastov. Všetky kroky, ktoré podnikáme, smerujeme k maximálnej optimalizácii ochrannej funkcie lesných porastov."