Záľuba v písaní jej priniesla už tri publikácie
Jolana Lacková. Predáčka elektroodlučovačov v divíznom závode Vysoké pece. Vo firme pracuje od roku 1978. Jej najväčšími záľubami sú písanie a folklór.
"Odosobním sa pri tom od hrncov a nezáživných domácich prác, ktoré mi občas idú na nervy, tak ako každej zamestnanej žene," priblíži bez okolkov dôvody, ktoré ju ťahajú k písanému
slovu. V roku 2000 jej vyšla publikácia Kaplnka, o päť rokov neskôr Malé príbehy a v roku 2007 skutočný príbeh človeka, ktorý prekročil svoj vlastný tieň pod názvom Z pekla na Olymp.
Hovoriť o sebe, viac než považuje za nutné, vytrvalo odmieta, vraví, že to radšej prenechá iným, naveľa ju "zlomíme" aspoň na zopár viet, v ktorých sa vyznáva zo
svojho vzťahu k literatúre i pohnútkach, ktoré ju viedli k zachyteniu osudov Ladislava Erbana do útlej knižky. "Na našom malom Slovensku máme veľmi veľa spisovateľov. Niet sa čo čudovať,
keď aj človek, ktorý vydá kuchársku knihu, knihu o tom, ako schudnúť alebo ako byť večne mladý, sa tituluje ako spisovateľ. Z toho vyplýva, že písať vlastne môže každý, ale musí mať buď peniaze,
dobrého sponzora, v lepšom prípade vydavateľa alebo musí byť známou celebritou, čo nie je problém, lebo aj tých máme na Slovensku ako peliet na vysokých peciach. Nechcem sa dotknúť ľudí, ktorí
píšu, alebo sa písaním dokonca živia, veď čo človek, to iný vkus. Pred niekoľkými rokmi som bola na prezentácii jednej knihy. V diskusii padla otázka: "Nemyslíte si, že v našich kníhkupectvách je
veľa kníh, ktoré sú na veľmi nízkej umeleckej úrovni?" Diskutujúci spomenul aj niekoľkých autorov a tituly. Na jeho otázku odpovedal riaditeľ knižnice:"Vážený, my na tejto prezentácii hovoríme o
literatúre." Mal pravdu a pochopili to všetci."
Jedným dychom dodáva, že sú knihy, ktoré keď človek prečíta, o týždeň už nevie, o čom boli a vysvetľuje, že existujú aj knihy, ktoré v človeku zanechajú niečo trvalé,
ktoré ho možno na čas zmenia, alebo mu dajú návod na vyriešenie jeho problému, ktorý sa stane po prečítaní knihy nepodstatný.
"Pred niekoľkými rokmi som sa zoznámila s človekom, ktorý bol násilne odvlečený do Ruska (bývalý ZSSR). Domov sa vrátil po dvadsiatich rokoch. Päť rokov prežil
v pekle gulagov, ďalších pätnásť rokov žil v Rusku. Keď mi začal rozprávať o hrôzach v gulagoch, neverila som mu. Možno aj preto, že som o gulagoch skoro nič nevedela. Necítila som sa na to, opísať
túto jeho krížovú cestu. Tu by mal čo robiť aj skúsený žurnalista. Čím dlhšie som ho však počúvala, tým viac som sa utvrdzovala v tom, že tento človek si zaslúži, aby bola o ňom napísaná kniha.
Bude to ako zadosťučinenie za hrôzy, ktoré prežil. Päť najhorších rokov, ktoré prežil v gulagoch, je opísaných v knihe Z pekla na Olymp, ktorá vyšla vďaka sponzorom."
Neostalo iba pre tejto knižke. V zásuvke má už pripravené pokračovanie príbehu. "Druhá časť, ďalších pätnásť rokov, ktoré musel nedobrovoľne prežiť v Rusku je
takmer hotová, ale jej vydanie je v nedohľadne, nenašla som sponzora. Som však rada, že človek, o ktorom je kniha, sa dožil vydania aspoň prvej časti a ako sám povedal: "Chcem, aby sa ľudia
dozvedeli, aké to tam bolo."