Na slovíčko s lektorom fotografického plenéra USSK Igorom Tymczákom
Vďaka napredujúcej technike sa fotografovanie stáva dostupné doslova pre každého. Stačí stlačiť spúšť a zachytená realita sa v zlomku sekundy premietne na displej
mobilného telefónu, tabletu, kompaktného fotoaparátu alebo zrkadlovky. Kto sa však fotografii chce venovať vážnejšie, obohatiť ju o ďalší "umelecký rozmer", musí k nej pristupovať trochu inak.
Presvedčili sa o tom aj účastníci prvého fotografického plenéra USSK, ktorý sa uskutočnil koncom augusta v doškoľovacom stredisku Medzev. Šestica železiarov sa zdokonaľovala pod dohľadom skúseného
fotografa a lektora Igora Tymczáka. V rozhovore pre Oceľ východu poodhalil čo to zo "svojej kuchyne" a poradil začínajúcim amatérom, na čo sa pri fotení zamerať.
· Fotografovaniu sa venujete dlhé roky. V akom veku ste začali?
Prvý fotoaparát som dostal ako desaťročný. Volal sa Lomo a fotil na klasický film. Bol som čistý samouk, snímal všetko okolo seba, rodinné oslavy, Vianoce, dovolenky a podobne. Prvý
tank na vyvolávanie fotografií som si kúpil v štrnástich, pretože som chcel byť pri celom procese vzniku snímok. Otcovi sa to veľmi nepozdávalo, keďže som do toho koníčka investoval mnoho peňazí. S
úsmevom si spomínam aj na svoje prvé vyvolávanie filmu. Vývojku som nezriedil v správnom pomere, a tak celý film zhorel. Bol to počiatočný neúspech, ktorý ma však neodradil. Poučil som sa z neho.
Postupne som vyskúšal aj iné značky fotoaparátov. Všetko to boli klasiky.
· Kedy ste začali brať fotenie "vážnejšie"?
Povedal by som, že v šestnástich rokoch, vtedy som začal fotiť nočnú oblohu. Na to už treba väčšie skúsenosti. Za najväčší zlom však považujem obdobie, keď som pracoval v Slovenskej
televízii. Mal som dennodenný kontakt so zobrazovacou technikou, a to nielen s kamerou, ale aj so strihom, kompozíciou a podobne. Pracoval som všeobecne s obrazom. To ma naštartovalo, aby som si v
tejto oblasti rozšíril vzdelanie. V Prahe som absolvoval kurz portrétnej a modelingovej fotografie.
· Každý fotograf sa špecializuje na určitú oblasť. Aká je ta vaša?
Prešiel som všeličím. Na začiatku, ako väčšina amatérov, som sa špecializoval na krajinky. Na fotografiách však absentoval človek, preto som sa ho snažil do prostredia zakomponovať.
Tak som sa postupne prepracoval až k aktom, pomocou ktorých vyjadrujem pocity a myšlienky. Som typom umelca, ktorý hľadá vo fotografii príbeh. Niekedy sa inšpirujem mytológiou alebo Bibliou.
Fotografie často zobrazujú aj môj osobný príbeh.
· Aké fotografie obľubujete, farebné alebo čiernobiele?
Dlho som fotil farebne. Veľmi sa mi však páčia čiernobiele snímky, pretože sú pre vyjadrenie niektorých pocitov a emócií lepšie. Zvlášť sa hodia na fotografovanie aktov. Taktiež rád
experimentujem s farbami, milujem červeno-čiernu kombináciu. Takže na vašu otázku je asi najlepšia odpoveď farebné aj čiernobiele.
· Pre digitálnu fotografiu je typická dodatočná úprava v počítači. Do akej miery "vylepšujete" svoje snímky?
Kedysi ma učili, že fotografia by mala byť hotová na osemdesiat až deväťdesiat percent už vo fotoaparáte. Tejto zásady sa držím nielen pri klasike, ale aj keď fotím digitálnou
technikou. Preto snímky upravujem len minimálne, najčastejšie jas, kontrast, vyváženie bielej a výrez. Na svoj výstup som však veľmi náročný, preto niekedy svoje fotografie snímam na viackrát, teda
na rovnaké miesta sa vraciam opakovane. Môžem povedať, že s fotografiou nie som nikdy spokojný na sto percent.
· Miesta na fotenie si dlhodobo plánujete?
Áno, väčšinou si ich plánujem. V minulosti som napríklad niekoľko dní jazdil autom po okolí Košíc a vyberal si najvhodnejšie miesta na fotenie.
· Digitálna fotografia je dostupná pre širokú verejnosť a venuje sa jej množstvo amatérov. Čo by ste na záver poradili absolútnym začiatočníkom?
Na fotografovanie stačia aj kompaktné fotoaparáty. Vôbec sa netreba hnať za najdrahšími zrkadlovkami. Viac ako technika by malo ľudí zaujímať, čomu by sa vo fotografii chceli venovať.
Na začiatku by si mali vyskúšať viacero oblastí. Nafotiť makro, krajinky, ľudí, nejaké reportážne fotky. Ak človek veľa fotí, potom si vyberie oblasť, ktorá je mu najbližšia. Vôbec nevadí, ak aj po
niekoľkých rokoch zistí, že daná sféra mu nevyhovuje. Nie je na škodu študovať odbornú literatúru a inšpirovať sa prácou iných autorov. Najdôležitejšie je pri fotografii rozmýšľať. Fotiť môžu aj
pri automatickom režime, dôraz má byť v kompozícii obrazu. Nemusia sa striktne držať všetkých pravidiel, ale je dobré, aby ich ovládali.