Igor Lefkanič sa do súťaže o Dobrovoľníka roka USS nenominoval. Nemohol. Pracuje sám, bez záštity akoukoľvek neziskovou organizáciou a preto podmienky korporačnej súťaže nespĺňal. Jeho konanie však stojí za pozornosť. Okrem toho, že je pravidelným darcom krvi, roky bez nároku na odmenu čistí prírodu v okolí mesta Moldava nad Bodvou, kde býva. Upratuje neporiadok po ľuďoch, ktorí si prírodu zamieňajú s verejným smetiskom.

LS: „Prečo?,“ bola jedna z otázok, ktorú sme položili nášmu kolegovi, ktorý pracuje ako technológ-normovač v DZ Mechanika.

IL: Nie je mi ľahostajná príroda a zvieratá, ktoré v nej žijú. Je i tak dosť skúšaná ľudskou hlúposťou a honbou za ziskom. Neraz to vidím aj v mojom okolí, ako mocou peňazí si ľudia privlastňujú to, čo patrí nám všetkým a nehladia na následky ich konania.

LS: Čo by vám vo vašej verejnoprospešnej aktivite najviac pomohlo?

IL: Ochota pomôcť odniesť vyzbieraný neporiadok na zberný dvor. Nakoľko nevlastním vozidlo, s ktorým by bolo možné ho tam dopraviť. Niektorí starostovia a kompetentní, samozrejme, česť výnimkám, nie sú nápomocní, keďže ich to finančne zaťažuje.

LS: Neuvažovali ste o tom, že by ste sa spojili s podobne zmýšľajúcimi kolegami alebo ľuďmi vo svojom okolí?

IL: Áno uvažoval, ale sú to veľké organizácie so širšou pôsobnosťou v rámci východného Slovenska, no s menším dôrazom na oblasť, v ktorej bývam. Ja svoju činnosť vykonávam väčšinou po práci, pri prechádzkach prírodou, poprípade cez víkend. Vezmem si svoj plecniak s čajom a vyrazím do prírody. Rád by som sa zapojil aj do výsadby stromov v meste , ale aj do zalesňovania rúbanísk a polomov. Bohužiaľ, takéto aktivity v mojom okolí nie sú vítane.

LS: Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí svojou bezohľadnosťou a lenivosťou znehodnocujú prírodné verejné miesta?

IL: Najprv treba hľadať príčinu vzniku odpadu v prírode a venovať pozornosť, ako mu predísť. Niektoré zberné dvory spoplatňujú odber odpadu, čím odrádzajú ľudí ho tam zaniesť. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako prinútiť ,,ľudí“, aby odpad nekončil v lesoch, riekach a na príjazdových cestách. Napríklad rôznymi čistiacimi aktivitami zapojiť aj rómsku komunitu. Neraz sa ma pri zbieraní pýtajú ľudia, čo za to dostanem, prečo to robím, iste mi mesto zaplatí, ešte nevideli nikoho čistiť prírodu... Sú to otázky na zamyslenie, či moja aktivita má význam. Odpoveď je, že iste áno. Budem v tom naďalej pokračovať.

Igor Lefkanič za svoje aktivity pri ochrane životného prostredia získal aj ocenenie od ministra životného prostredia Jána Budaja. My nášmu kolegovi želáme, aby uvedomelých občanov pribúdalo a prírodu mohol využívať hlavne na relax, a nie na ďalšiu prácu. Samozrejme, ak mu chcete pri jeho nezištnej činnosti pomôcť, kontaktujte ho osobne alebo minimálne „lajkujte“ článok o ňom.