Na ľudí z Košíc nezabudne

Od prvého marca U. S. Steel Košice nemá viceprezidenta pre technológiu. Michael A. Fedorenko, ktorý v tejto pozícii pôsobil vyše dvoch rokov, odišiel do Srbska, kde nahradil generálneho riaditeľa U. S. Steel Serbia Thomasa Kellyho. Ten od rovnakého času pracuje v Gary Works v USA. O dvojročnom pobyte na Slovensku, práci a rodine, nám Michael Fedorenko porozprával v posledný deň svojho pobytu na pôde košickej huty.

Bola pozícia v U. S. Steel Košice vašou prvou skúsenosťou s prácou v zahraničí?

Áno, bol to môj prvý dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí. Predtým som mal možnosť vycestovať na tri mesiace do Indie. Bola to príležitosť cestovať po okolí a spoznávať miestne zvyky a ľudí. Toto však bol prvý pracovný pobyt v zámorí spolu s rodinou a môžem povedať, že od chvíle, kedy sme sa rozhodli na Slovensko prísť, sme to ani na chvíľu neľutovali.

Ako hodnotíte dva a pol roka v košickej hute? Naplnili sa vaše očakávania?

Ako prvé musím povedať, že čas ubehol neuveriteľne rýchlo. Mám pocit, že sme prišli iba včera. Ja som pricestoval v septembri 2003 a rodina sa ku mne pridala v októbri. Osemnásť mesiacov doslova preletelo. Skúsenosti sú niečím, čo si navždy zapamätáme. Samozrejme, začiatky boli trochu ťažšie, nakoľko sme boli v krajine, ktorej jazykom sme nerozprávali. S pomocou ľudí, ktorí so mnou pracovali a cenných inštrukcií, sme napokon boli všetci schopní pochytiť zo slovenčiny toľko, aby sme s tým vystačili. Najlepší z rodiny je jednoznačne trinásťročný syn. Keď sme sa pri cestovaní dostali do ťažkostí, či potrebovali poradiť, bol to on, ktorý hovoril za celú rodinu.

Čo bolo počas tohto obdobia pre vás najdôležitejšou skúsenosťou a najťažšou skúškou?

Asi najväčšou skúškou sú práve prvé dni. Dostávate obrovské množstvo nových informácií z pracovného aj osobného hľadiska. Ako rodina sme sa tu chceli cítiť dobre a zapadnúť čo najrýchlejšie, ako to bolo možné. Pri tej príležitosti by som chcel poďakovať všetkým ľuďom z košickej fabriky za vrúcne privítanie. Je tu skvelý tím, ktorý zaručuje úspech v tomto biznise. Tiež ľudia z oddelenia, ktoré sa stará o expatriotov, odviedli kus dobrej práce svojou láskavosťou, veľkorysosťou a tým, ako nám pomohli začleniť sa do spoločnosti.

Čo očakávate od novej príležitosti v Srbsku?

Je to výzva nadviazať na základy, ktoré od akvizície postavil Thomas Kelly spolu so všetkými zmenami a zlepšeniami, ktoré v Srbsku od tohto času dosiahli. Mojou úlohou bude pokračovať v tejto práci. Našou najnáročnejšou úlohou tohto roku bude, tak ako vždy, zlepšiť bezpečnosť práce. Sme nadšení opätovným spustením druhej vysokej pece, ktorá bola odstavená z prevádzky približne 15 rokov. Pripravujeme tiež zmeny v oceliarni a na odlievacom zariadení, ktoré zabezpečia zvýšenie výrobnej kapacity.

Využili ste príležitosť bývania na Slovensku na cestovanie po Európe?

Áno, s rodinou sme cestovali a snažili sa robiť veci, ktoré by sme nikdy nemali možnosť robiť v Amerike. Okrem Červeného mora a zimnej dovolenky v Rakúsku sme mali príležitosť navštíviť aj Egypt a jeho pyramídy. Boli sme tiež v Benátkach, kde sme absolvovali plavbu na gondolách. Druhou časťou cestovania bola príležitosť spoznať Slovensko. Lyžovali sme v Nízkych aj Vysokých Tatrách. Slovensko poskytuje nesmierne množstvo možností s niektorými dych vyrážajúcimi scenériami. V lete sme podnikli niekoľko túr po chodníkoch Slovenského raja. Scenéria tam je proste nádherná.

Ako si budete Slovensko pamätať?

Prvá vec, ktorú si vybavím, budú pravdepodobne ľudia. Ich srdečnosť, ochota prijať cudzincov a vytvoriť im podmienky, aby sa cítili byť vítaní a príjemne. Našli sme si tu priateľov nielen vďaka práci, ale tiež škole, ktorú navštevovali naše deti. Spriatelili sme sa so slovenskou rodinou, ktorá sa možno presťahuje do Austrálie. Navrhli nám, aby sme ich tam niekedy navštívili.

Teraz sa vám núka príležitosť spoznať ďalšiu európsku krajinu. Ako to vnímate?

Je to príležitosť a výzva. Srbsko som navštívil veľakrát v rámci predchádzajúcich pracovných príležitostí. S rodinou sme tam boli na jeden víkend. Stretli sme sa s niektorými ľuďmi, s ktorými budeme bývať a pracovať. Tiež sme mali možnosť pozrieť si medzinárodnú školu. Rodina sa skutočne na nové pôsobisko teší. Na spoznávanie nových ľudí, priateľov a možné cestovanie do oblastí, ktoré by sme inak nenavštívili. Tiež sa chceme naučiť niečo o srbskej komunite tak, ako sme sa naučili o Slovensku.

Budete sa učiť srbsky?

Vyučovanie v škole bude v angličtine, ale ponúkajú tiež hodiny srbčiny, francúzštiny a, myslím, aj španielčiny. Všetci budeme chodiť minimálne na hodiny srbčiny, aby sme zvládli aspoň jednoduchú konverzáciu. Mimochodom, ich jazyk znie dosť podobne ako slovenčina. Michael Fedorenko pôsobí v U. S. Steel Serbia dnes tretí deň. Pozícia viceprezidenta pre technológiu v Košiciach zatiaľ ostáva neobsadená.