Dôchodok nemusí byť rezignáciou - presvedčili sme sa medzi bývalými železiarmi
Slávnostne vyzdobená sála, hostia plní očakávaní a radosti zo stretnutí s kolegami, tak to vyzeralo vo štvrtok 1. decembra krátko pred osemnástou hodinou v košickom
Spoločenskom pavilóne, kde sa po roku zišli na vianočnom večierku seniori, bývalí železiari. Šum a vrava pri stoloch utíchli s prvými tónmi piesne Ave Maria v podaní mladého operného speváka Petra
Kellnera, študenta 5. ročníka Konzervatória v Košiciach, ktorý už žne úspechy na prestížnych medzinárodných speváckych súťažiach.
Na mimoriadne obľúbenom stretnutí, ktoré U. S. Steel Košice organizovala už deviaty raz, sa zúčastnilo štyristo členov Občianskeho združenia Jeseň života.
Medzi dôchodcov prišli prezident U. S. Steel Košice David J. Rintoul s manželkou Mary, viceprezidenti Martin Pitorák, Mark G. Tabler, Vladimír
Jacko a Matthew T. Lewis s manželkami, ako aj Sandy Napoliová, manželka generálneho právneho zástupcu USSK Josepha A. Napoliho.
Ako pripomenul v príhovore David J. Rintoul, súčasní zamestnanci spoločnosti vďačia za svoje vedomosti a zručnosti v sále prítomným predchodcom a práve tieto
schopnosti umožňujú osadenstvu firmy vyrovnávať sa s dopadmi súčasnej ekonomickej a hospodárskej krízy. "Ďakujem vám za všetko a som veľmi rád, že ste prijali pozvanie U. S. Steel
Košice na dnešný slávnostný predvianočný večer. Naša spoločnosť na vás nezabúda," zdôraznil prezident spoločnosti. "Dôkazom je nielen toto stretnutie, ale aj podpora Občianskeho
združenia Jeseň života v priebehu roka. Veľmi si vážime vašu ochotu pomôcť pri aktivitách firmy, akými sú zbierka šatstva počas Dní dobrovoľníkov alebo pomoc pri chode vianočného charitatívneho
stánku na Hlavnej ulici," uviedol David J. Rintoul.
Záujem firmy o bývalých pracovníkov vyzdvihla aj predsedníčka OZ Jeseň života Zita Bubenková. "Zmenu v živote po odchode do dôchodku nenesie každý
rovnako," povedala okrem iného. "Možnosť schádzať sa v klube, ktorý funguje vďaka podpore oceliarskej spoločnosti, chráni mnohých seniorov pred zdravotnými, najmä psychickými
problémami, ktoré prináša samota a pokles životnej úrovne. Umožňuje im viesť kultúrny a spoločenský život na prijateľnej úrovni." Ocenila tiež, že dôchodcovia sa môžu stravovať za
výhodných podmienok, že dianie vo firme môžu sledovať prostredníctvom podnikových novín a vyzdvihla skutočnosť, že U. S. Steel Košice na bývalých kolegov nezabúda ani v týchto ťažkých
časoch. "Ďakujeme za toto krásne predvianočné stretnutie," tlmočila pocity zúčastnených.
Ešte skôr než program pokračoval vystúpením akordéonového orchestra Toccata, ktorý zahral diela majstrov klasiky i muzikálové melódie, odovzdali páni seniori prítomným
dámam - manželkám manažérov červené ruže a prezidenta príjemne prekvapil darček Jána Topoliho. Tento bývalý železiar, ktorý si vo firme odkrútil 37 rokov, sa na dôchodku venuje
rezbárstvu. V taške priniesol drevenú lokomotívu i kľúčenky v podobe domino kociek. "Práca s drevom je moje hobby," prezradil. "Vyrezávam z odpadu, ale musí to byť tvrdé
drevo, najlepšie bukové. Hračky už potešili nielen mojich šesť vnúčat, ale i ostatnú rodinu a tiež deti v jasliach. Koľko kúskov som už vyrezal? Budú to stovky... Mám ešte čo robiť. Veď ako mi
synovec vyrátal, pri domino kockách je variácií čísiel deväť a jeden bez opakovania viac ako 144 tisíc. Zatiaľ som urobil iba 416 variácií," zasmial sa.
Optimisticky naladený bol aj Vincent Novotný, ktorý odišiel do dôchodku pred dvomi rokmi zo Závodného hasičského útvaru. "Čo robím doma?
Venujem sa manželke, chodievam za synom do Prahy, korčuľujem," vysypal zo seba a nezabudol so smiechom dodať, že dôchodcovia, in line korčuliari z U. S. Steel Košice, mali na
tohtoročnom Medzinárodnom maratóne mieru lepšie časy než mladí z firmy. "Teda až na jedného, aby som bol objektívny. Tuto je jeden z tých úspešných seniorov," ukázal na
Andreja Sabola, ktorý pracoval v útvare riadenia kvality. "Korčuľovať som začal ako šesťdesiatročný," prekvapil informáciou bývalý audítor. "Firemných
olympiád a maratónu mieru sa zúčastňujem od roku 2006," prezradil o sebe a pridal i zopár úspechov. "Na maratóne som tohto roku skončil celkovo na 49. mieste, lepšie sa mi darilo
na polmaratóne v Krakove, ktorý som vyhral."
"Túto noc sa mi snívalo, že som práve odišiel do dôchodku, a ja som na ňom už trinásť rokov," smial sa spolu s Mikulášom Barilíkom Ján
Bošňovič. Spolužiaci z meštianky i kolegovia z firmy sa stretnutiu na večierku očividne tešili a v dobrej nálade spomínali. "Na svoje pôsobenie v podniku som hrdý," vyznal
sa bývalý vedúci stavebnej údržby a neskôr i stavebnej inšpekcie Barilík. "Zvládli sme robotu v prevádzkach a popri náročných úlohách sme dokázali postaviť aj rekreačné zariadenia v Zlatej
Idke, Košickej Belej, chatu v Jasove, na Kojšovskej holi, predškolské zariadenie na Sídlisku Nad jazerom, futbalový štadión. V tom čase neboli stavebné firmy v takej podobe ako dnes, všetko sme si
robili vlastnými silami."
Na dlhé roky spojili svoje životy so železiarňami aj manželia Holováčoví. "Do Košíc som prišiel v roku 1961 z Moravy. Najdlhšie som pôsobil v oblasti údržby
podniku," priblížil svoje pôsobenie v železiarňach pán Jozef. Mnohí zo starších zamestnancov si na neho určite spomenú ako na vedúceho inšpekcie či závodu údržba. Neskôr pôsobil ako expert
aj v Alžírsku. Pani Květoslava pracovala dlhé roky v bývalej mostárni. Dnes sa obidvaja smejú, že majú zákazky už iba od dcéry. Sami si zrekonštruovali starý dom v Zlatej Idke, kde radi trávia
leto.
Na starobu nerezignovali aj mnohí ďalší železiari. Na večierku sa previedli členovia speváckeho zboru Jeseň života i dychovej hudby Kodurka. Prázdny neostal ani
parket. Kto mal chuť a dovolil mu to zdravotný stav, neodolal pozvaniu tanečníkov z Tanečného centra Košice.