Stromček prianí z košickej oceliarne zavítal do detských domov v Podolínci, aj v Košiciach
Do najkrajších sviatkov roka síce ešte zostávali presne dva týždne, no deťom v partnerskom Detskom domove sv. Klementa Hofbauera v Podolínci to ani trocha neprekážalo. Skôr naopak... No ale kto by sa netešil na darčeky? V pondelok 10. decembra sa už od rána preháňali chodbami starej kláštornej budovy a nedočkavo vyčkávali hostí, z ktorých sa rokmi stali dobrí priatelia. Splnia sa, či nie, ich vianočné želania, ktoré zverili na kartičky prianí rozvešané na stromčekoch v areáli železiarní vzdialených desiatky kilometrov? Kiko bol najprv na sto percent presvedčený, že áno. No ako minúty ubiehali, začali sa objavovať pochybnosti. „Možno ani neprídu,“ zamyslel sa na chvíľu. Ubezpečovať ho, že určite áno, nebolo treba. Krátko pred desiatou hodinou dopoludnia sa Kiko i všetky ostatné deti dočkali. Ako inak než potleskom privítali medzi sebou poslankyne dobrých správ Beátu Pitorákovú, Máriu Kiraľvargovú a Vieru Novosadovú, ktoré spolu so správkyňou Nadácie U. S. Steel Košice Slávkou Tvrdoňovou a riaditeľom pre Vonkajšie vzťahy Jánom Bačom prišli v zastúpení ľudí dobrej vôle zo spoločnosti U. S. Steel Košice odovzdať chlapcom a dievčatám vysnívané darčeky. No ešte než sa tak naozaj stalo, hosťom, ako sa už stalo dobrým zvykom, ponúkli deti skvelý program - muzikál Snehulienka a sedem trpaslíkov, klobúk dole pred ich výkonom, ale i perfektne nacvičené vianočné pásmo kolied. Spievalo sa i recitovalo, „divadelníci“ pripomenuli slovenské zvyky i zavinšovali, popriali šťastné a veselé Vianoce i vydarený nový rok... A pridal sa aj riaditeľ detského útočiska pod Tatrami Štefan Straka, ktorý ho vedie už nemálo rokov. Zaželal všetkým požehnané Vianoce, lásku i veľa šťastia. A keď si všetci spoločne zaspievali tradičnú Tichú noc, začalo sa s rozdávaním darčekov. A tých bolo veru pod rozsvieteným vianočným stromčekom nakopených tak akurát. Hutníci nezabudli ani na jedno dieťa z bezmála šesťdesiatčlenného osadenstva domova... Nuž, trvalo bezmála hodinu, kým si chlapci a dievčatá prevzali z rúk hostiek svoje vysnívané darčeky a s nimi aj sladkú podkovičku pre šťastie. A potom sa už všetci rozpŕchli do svojich izbičiek... Nájsť ich nebolo vôbec ťažké. Stačilo ísť za veselou vravou, nadšenými výkrikmi a elektronickými zvukmi...
„Presne toto som chcel,“ rozplýval sa nad pestrofarebnou škatuľou skrývajúcou magnetické písmenká abecedy Edko. Pustiť ju nechcel ani za nič. „Ja si ju otvorím. Ja sám,“ odmietol pomoc. „Aha, čo som dostala!“ pochválila sa Janka vystierajúc pred seba žmurkajúcu bábiku, ktorá sa pri naklonení rozplakala... Tínedžer Dominik netajil po rozbalení darčeka spokojnosť. „Baví ma strihanie. Možno by som sa chcel tomu v budúcnosti venovať, preto som si tento darček vybral... Ten strihací strojček je super,“ dal nám vedieť. „Ďakujem...“ V ďalšej skupine si skúšal reproduktory na bluetooth Stanko, Jasmína, ktorá toho ešte veľa nenarozpráva, sa zasa nadšene venovala kočiariku pre bábiky, ktorý jej pomohol zostrojiť ujo Edo. Bolo že to radosti, keď sa s ním vydala na prvú prechádzku. A kým sa Milanko za pomoci ujov vychovávateľov pokúšal baterkami spojazdniť pretekárske autíčko, aby si po prvý raz v živote vychutnal riadenú jazdu, dievčatá vo vedľajšej skupine, Mária a Michaela, rozjímali nad svojimi práve rozbalenými darčekmi. Obe si priali nájsť pod stromčekom, ako správne tínedžerky, kulmu a žehličku na vlasy. Veď ktoré z dievčat v ich veku, by sa nechcelo páčiť? A urobiť si účes podľa svojich predstáv? Obe sú dlhovlasé a tak kreativite v tomto smere určite popustia fantáziu. Aspoň to tak na seba prezradili... Velikánsku radosť z „naozajstného“ tabletu mal Miško. Obkolesený deťmi z každej strany sa pokúšal dostať z mašinky čo najviac... A išlo mu to skvelo...
Len ťažko slovom vyjadriť radosť, ktorú o deň na to, v utorok 11. decembra, zažívali chlapci a dievčatá aj v ďalšom z partnerských detských domovov košickej oceliarne - na Uralskej ulici v Košiciach. Podeliť sa o ňu spolu s nimi prišiel spolu s Beátou Pitorákovou, Máriou Kiraľvargovou, Vierou Novosadovou, správkyňou Nadácie U. S. Steel Košice Slávkou Tvrdoňovou i riaditeľom pre vonkajšie vzťahy Jánom Bačom, premiérovo aj viceprezident U. S. Steel Košice pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania Miroslav Kiraľvarga. Prvotné ostýchanie pri kultúrnom programe, ktorý si aj tu chlapci a dievčatá pre hostí zo železiarní pripravili, rýchlo pominulo. Deti hosťom z vďaky za darčeky, nakopené pod svietiacim vianočným stromčekom zaspievali, zarecitovali i zatancovali. A než sa pustili do preberania a rozbaľovania vysnívaných osobných darčekov, ten spoločný, šek na 6500 eur, odovzdal riaditeľke domova Jane Funderákovej v mene spoločnosti U. S. Steel Košice a v zastúpení jej prezidenta Jima Bruna, ktorému pracovné povinnosti nedovolili prísť medzi deti, viceprezident Miroslav Kiraľvarga. A my vieme, na čo peniažky poslúžia. Deti si vďaka finančnému daru užijú nielen leto v prázdninových táboroch, ale naučia sa aj niečo nové vyrábať v kreatívnych dielňach v rámci arteterapie... A potom už nastal ten správny čas... Škoda, že nemohli byť pri tom všetci tí, ktorí sa o radosť detí postarali, keď zvesili zo stromčeku prianí kartičku s ich želaním...
„Chcem sa v mene všetkých detí poďakovať zamestnancom U. S. Steel Košice, ktorým sa podarilo na tvárach detí vyčariť úsmev. Ďakujeme, že ste si v predvianočnom zhone našli čas... Vianoce nie sú len o otváraní darčekov, ale hlavne o otváraní sŕdc,“ zareagovala Jana Funderáková hľadiac na rozradostené deti.
Napokon, stačilo o pár minút zavítať do štyroch rodinných obývačiek, ktoré si dali meno Bociany, Sokoly, Lienky a Slnečnice, a byť pri nefalšovanom nadšení zo splnených prianí.... Norma si práve skúšala „empéštvortku“, Gabika nám pri skúmaní balíčka s bluetooth reproduktorom prezradila, že sa mu veľmi teší a že ho využije nielen pri počúvaní hudby, ale aj hip-hope, ktorému sa venuje. Sebastian sa už nevedel dočkať, kedy mu jeho nový kamarát Arpád z košickej oceliarne dá dokopy kolobežku... Koniec - koncov, nebol sám. Ukázalo sa, že práve tento dopravný prostriedok bol medzi vianočnými želaniami detí najväčším hitom... Kým vari päťročný Janko pobehoval okolo dospelákov, aby mu „rozjazdili“ autíčko na ovládanie, Melissa sa rozplývala nad svojím darčekom. „Chcela som reproduktor, len som nenapísala na kartičku, aký... Ale tento je super, aj do vody.“ Denis sa nám prišiel pochváliť s kartou Micro SD 128 GB. „Je kompatibilná s mojím mobilom, budem si môcť všetko nahrať,“ dal nám vedieť. Anastázia a Ester si zvedavo prezerali kolieskové korčule, Patrik sa nad svojím darčekom nestačil čudovať. Na kartičku si nenapísal tak ako ostatné deti, konkrétnu vec, ale jednoducho „prekvapenie“. Dostal cédečko od Adriany Grande i bluetooth. Potešili. Rovnako ako Denisu dievčenský kozmetický balíček a USB kľúč.... Keď sme sa lúčili, deti nás vyprevádzali so želaním pokojných Vianoc, ktoré máme posunúť aj ostatným vo fabrike. Pekné sviatky a veľa dobrého v novom roku 2019, železiari!
