Po štrnástich rokoch sa s Košicami rozlúčil zástupca generálneho manažéra pre strategické suroviny Timmy R. West

Slovensko môže pokojne nazvať svojím druhým domovom. Timmy R. West prežil v Košiciach štrnásť rokov a prvý kontakt s hutou získal už v roku 1999. Pôsobil tu ako člen akvizičného tímu. Po prevzatí fabriky U. S. Steel Corporation zastával od roku 2000 funkciu generálneho manažéra pre účtovníctvo, angažoval sa tiež v projekte ERP a od roku 2007 pracoval ako zástupca generálneho manažéra pre nákup strategických surovín. Táto pozícia bola zároveň jeho poslednou, pretože 31.augusta odišiel po tridsiatich siedmich rokoch v korporácii do dôchodku.

· V Košiciach ste boli jedným z najdlhšie pôsobiacich Američanov. Nikdy ste neuvažovali, že sa do Spojených štátov vrátite skôr?
Úprimne povedané, neuvažoval som nad tým. Ostal som tu tak dlho, pretože som v Košiciach vykonával viacero odlišných funkcií. Myslím si, že tomu pomohlo i to, že som použiteľný vo viacerých oblastiach.

· Ak by vám dal niekto ponuku ešte raz ísť pracovať na Slovensko, prijali by ste ju?
Zvažoval by som ju iba v prípade, ak by mi ponúkli inú pozíciu. Rád totiž do svojej práce pridávam nejakú vyššiu hodnotu, čo v mojej poslednej funkcii už nebolo možné. Pracovnú agendu po mne prevzal riaditeľ pre nákup koksu a uhlia Marek Blaško.

· Čo považujete za svoj tunajší najväčší pracovný úspech?
Prácu, ktorú som vykonával ako poslednú - nákup strategických surovín. Celú kariéru však hodnotím veľmi pozitívne, pretože zotrvať tridsaťsedem rokov v jednej spoločnosti, to sa nepodarí každému. Musím povedať, že som mal aj dosť šťastia. Väčšinu kariéry, dvadsaťtri rokov, som pracoval v oblasti účtovníctva pre našu uhoľnú divíziu v Západnej Virgínii.

· Ako sa vám spolupracovalo s našimi ľuďmi? Sme iní ako Američania?
Ľudia zvyknú robiť rozdiely medzi Slovákmi a Američanmi. Ja takúto diferenciáciu nemám rád. Na oboch stranách možno nájsť dobrých ľudí. Samozrejme, nejaké rozdiely vidím v kultúre, ale spájajú nás napríklad silné väzby k rodine.

· Do Košíc ste prišli pred štrnástimi rokmi. Mnohé veci sa zmenili, v čom vidíte najväčšie rozdiely?
V časoch keď som prišiel, hutníctvo na tom bolo lepšie. Situácia sa zmenila, keď sa ekonomika dostala do recesie v roku 2008. Myslím si však, že oceliarstvo sa opäť časom naštartuje. Košické železiarne vždy patrili v rámci korporácie k najlepším závodom. Túto fabriku môže pribrzdiť jedine kríza na Ukrajine, pretože odtiaľ sem prichádzajú strategické suroviny. Budúcnosť košickej huty však vidím optimisticky. Za dobrý krok považujem aj to, že sa do fabriky vrátil George F. Babcoke. Toto prostredie veľmi dobre pozná a môže tu uplatniť svoje dlhoročné manažérske skúsenosti.

· V korporácii momentálne prebieha transformačná iniciatíva Carnegie, naša cesta, ktorá už priniesla prvé ovocie a ďalšie prínosy sa očakávajú v najbližších rokoch. Nie je vám ľúto, že odchádzate z firmy práve teraz?
V korporácii vždy prebiehali rôzne programy zamerané na zlepšovanie. Povedal by som, že transformácia Carnegie, naša cesta je takou nadstavbou na už existujúce iniciatívy. Zlepšenia v oblasti šetrenia nákladov dosahujeme každý rok. Iniciatíva Carnegie, naša cesta prepája a vytvára transformačnú synergiu medzi jednotlivými závodmi korporácie.

· Keď sa George F. Babcoke s vami lúčil na štvrťročnom komunikačnom mítingu okrem iného spomenul, že si bude musieť zohnať do kapely (U. S. Steel Band - pozn. red.) nového hráča na basovú gitaru. Čo na to hovoríte?
Pán prezident chcel byť veľmi zdvorilý, no myslím si, že to nebude problém. Popravde, do kapely si môže zohnať ďalších štyridsať, či päťdesiat basgitaristov.

· Užívali ste si členstvo v kapele?
Áno, U. S. Steel Band je skvelá partia, pre ktorú je hudba spoločným koníčkom. Najradšej si spomínam na tohtoročné majstrovské oslavy titulu HC Košice. Vystupovali sme na pódiu na Hlavnej ulici a Peter Cmorík si s nami zaspieval známy hit Smoke on the water. Spolupracovať s ním bol nezabudnuteľný zážitok a navyše, nikdy som nehral pred tak veľkým publikom.

· Vráťme sa ešte na Slovensko, nepochybne ste mali možnosť navštíviť rôzne miesta. Ktoré by ste odporučili?
Určite Bojnice so svojím zámkom a zoologickou záhradou a tiež Spišskú Novú Ves. Nesmiem však opomenúť ani vaše hory, Vysoké Tatry sú nádherné. Cudzincom by som odporučil tiež vyskúšať slovenskú kuchyňu, pretože je veľmi chutná.

· Ovládate náš jazyk?
Nemôžem povedať, že hovorím plynule po slovensky. Ovládam len niekoľko slov a základných fráz.

· Čo vám bude v Amerike najviac chýbať?
Je to vždy o ľuďoch. Našiel som si tu mnoho priateľov a máte bohaté tradície. To mi bude najviac chýbať. Vysokú úroveň vzdelania, inteligenciu a pracovnú zanietenosť tunajších zamestnancov som si všimol už v roku 1999, keď som sem prišiel ako člen akvizičného tímu.

· Máte už nejaké plány, čo budete robiť po odchode do dôchodku?
Zatiaľ žiadne špeciálne plány nemám. Nudiť sa určite nebudem, zvlášť počas prvých mesiacov. Urobím nejaké opravy na dome a ponavštevujem rodinu a priateľov. Pevne verím, že sa na Slovensko ešte niekedy prídem pozrieť.