Začali sa tohtoročné stretnutia s jubilantmi

Prvé z troch tohtoročných stretnutí s jubilantmi, ktorí v oceliarskej spoločnosti odpracovali tridsať, tridsaťpäť a štyridsať rokov sa uskutočnilo v piatok, 16. októbra, v Doubletree by Hilton v Košiciach. Na slávnostnom stretnutí s manažmentom firmy a predstaviteľmi odborov sa stretlo viac ako stopäťdesiat oslávencov a ich partnerov z divíznych závodov Koksovňa, Mechanika, Opravy, Doprava a Energetika.

Dlhoročnú prácu zamestnancov pre firmu ocenili v príhovoroch prezident U. S. Steel Košice George F. Babcoke a predseda Rady odborov OZ METALURG U. S. Steel Košice Mikuláš Hintoš.

"Je pre mňa poctou i potešením prežiť s vami dnešný večer," oslovil prítomných G. F. Babcoke. V ďalších jeho slovách rezonovala súčasná ekonomická situácia vo svete a jej dopad na spoločnosť U. S. Steel Košice, ktorá, spoločne s odborármi, musela urobiť niekoľko ťažkých, ale verí, že pre budúcnosť čo najlepších rozhodnutí. "Plne si uvedomujem, že zamestnanci a ich rodiny, vrátane vás, ktorí tu dnes sedíte, museli niečo obetovať. Pevne verím, že vďaka rozhodnutiam, ktoré sme pre rozvoj našej spoločnosti urobili a vďaka výzvam, ktorým čelíme, bude v budúcnosti silnejšia a úspešnejšia. Jedným z hlavných dôvodov, prečo hľadíme do budúcnosti s dôverou je, že tunajší zamestnanci sú inteligentní, pracovití, s dlhoročnými skúsenosťami. Ďakujem za vašu prácu, nápady a pomoc a tiež vašim rodinám a blízkym za podporu."

Úctu kolegom za vernosť podniku vyjadril aj M. Hintoš. "Prosperita firmy je zásluha verných zamestnancov a všetkým patrí za to poďakovanie," povedal. Konštatoval tiež, že zamestnanci sa musia vyrovnávať s mnohými zmenami, ktoré sa vymykajú dlhoročným praktikám vo firme. Ich prijateľná aplikácia nájde podporu aj v odborovej organizácii. Vrátil sa tiež k tohtoročným opatreniam v spoločnosti vyvolaným hospodárskou a finančnou krízou a vyslovil nádej, že ozdravená a posilnená huta bude pripravená reagovať na zmenenú situáciu na trhu.

Prítomní si potom prevzali strieborné a zlaté medaily a ďakovné listy. Zamestnanci, ktorí dovŕšili 40-ročné pracovné jubileum i náramkové hodinky. Ku gratulantom sa pripojili viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák a viceprezident pre výrobu Patrick Mullarkey, generálni manažéri, riaditelia divíznych závodov a predsedovia základných organizácií OZ METALURG.

Pred prítomných predstúpil aj majster deliacich zariadení vzduchu a kompresorov Vincent Horovský z divízneho závodu Energetika, ktorého pri príležitosti tohtoročného Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov ocenil minister hospodárstva SR vyznamenaním za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a za kvalitné plnenie pracovných úloh.

Terézia Bissová a Marcela Hudačková z divízneho závodu Energetika patrili medzi služobne najmladšie ocenené. Pracovným životopisom sú ako dvojičky. "Sme spolužiačky ešte zo strednej školy, chodili sme na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Košiciach a v roku 1979 sme spolu nastúpili do železiarní," priblížili svoju cestu do firmy mechaničky meracej a regulačnej techniky v divíznom závode Energetika. "Tu sme začínali a tu je nám aj najlepšie. Prečo? Robiť s chlapmi je úžasné, stokrát lepšie ako so ženami," dodali so smiechom na vysvetlenie. Obidve boli tiež milo prekvapené miestom konania stretnutia. "Slávnosť sa nám veľmi páči, kvitujeme tiež, že manažment osobne poďakoval všetkým jubilantom, teda nielen tým, ktorí sú už vo firme 35 alebo 40 rokov. Myslíme si, že aj tí, ktorí v hute odpracovali tridsať rokov, si zaslúžia rovnakú úctu. Veď aj to je dosť..."

S tým súhlasili aj elektromechanici zabezpečovacích zariadení divízneho závodu Doprava Ladislav Bodnár a Pavol Fussek. Obaja si v železiarňach odkrútili už štyridsať rokov. "Nejako to ubehlo," konštatoval L. Bodnár "a to aj napriek tomu, že som po celý čas pracoval na jednom mieste. Boli chvíle, že by som pôsobisko možno aj chcel zmeniť, ale nakoniec som ostal." "Aj u mňa to bolo rovnako," pridal sa P. Fussek. "Človek si pri takýchto príležitostiach spomína už len na to dobré. My sme už asi takí poslední mohykáni, čo sa týka elektroúdržby," konštatovali v dobrej nálade. "Najviac nám bude po odchode určite chýbať kolektív."

Neuveriteľných štyridsať rokov v podniku odpracovala aj Irena Jarušinská z divízneho závodu Energetika. Na chvíle, keď po prvý raz prekročila prah huty si spomína veľmi dobre. "Bolo to iba zopár dní pred mojimi osemnástimi narodeninami. Začínala som ako svačinárka v roku 1969, potom som bola strojníčkou pásovej dopravy a neskôr strojníčkou energetických zariadení v kotolni. Túto prácu vykonávam doteraz. Ako som sa k nej dostala? Prácu mi vybavila suseda, ktorá robila v železiarňach. Zaučili ma a už to bolo," poznamenala. "Zo začiatku sme boli tri ženy, po čase však odišli a ostala som iba ja. Je to ťažká práca, robím pri kotloch s lopatou i lešenárskou rúrkou v hluku a špine," skúsila zapojiť našu obrazotvornosť táto skromná žena. "Zvykla som si a som spokojná. Sme veľmi dobrý kolektív, samí mladší ľudia ako ja, veľmi dobre však spolu vychádzame. Aspoň verím, že som obľúbená... A či som oľutovala, že som si vybrala túto prácu? Nie. Ak by som sa mala po druhý raz rozhodovať, urobila by som to isté," dodala presvedčivo aj napriek tomu, že suseda, ktorá ju na slávnosti sprevádzala, po celý čas prízvukovala ako ju veľmi obdivuje za to, že to robí už tak dlho.

Dôstojný a príjemný večer, ktorý pripravil úsek Ľudských zdrojov, spestrili svojím vystúpením Košicki špivaci, skupina Drišľak a do tanca zahrala skupina Easy Art.