V Medzeve maľovali hutníci s profesionálnymi výtvarníkmi
Krása farebného leta, ticho a pohoda tvorili po celý uplynulý týždeň skvelú kulisu maliarskemu plenéru v Medzeve, na ktorom sa zišiel malý tím ľudí s veľkou spoločnou
záľubou - láskou k výtvarnému umeniu. Sedem amatérov z radov zamestnancov U. S. Steel Košice a šesť profesionálnych výtvarníkov nezaháľalo. Diela sú zatiaľ pred zrakmi verejnosti utajené,
nám však aspoň na chvíľu dovolili nazrieť do svojho ateliéru v prírode.
"Krajinky sú mi najbližšie," prezradil kontrolór kvality v Studenej valcovni Jozef Vozár a zalistoval medzi hotovými kresbami
uloženými v doskách. Pastelom zachytené obrázky zákutí Slovenského raja i Vysokých Tatier odrážajú autorov zmysel pre detail a precíznosť. Kus zapadajúceho slnka sfarbil na fialovo aj košickú hutu.
Autor sa pohral i s kresbou z oceliarne. Pri pohľade na chlapov pri kontiliatí doslova cítiť horúčavu sálajúcu z prúdu ocele. "Atmosféra je tu vynikajúca," zhodnotil plenér.
"Nie sme tu preto, aby sme vyhrali súťaž, skôr si vychutnávame prítomnosť akademikov, ktorých rady sú na nezaplatenie," charakterizoval stretnutie.
"Snažia sa naozaj všetci," konštatovala výtvarníčka Janka Onušková. "Hutníkov zaujíma množstvo otázok. Pýtajú sa na rôzne výtvarné techniky,
pomôžem s kompozíciou a podobne." Popri tom si výtvarníčka-reštaurátorka našla čas aj na vlastnú tvorbu. "Najčastejšie pracujem s textilom, je mi blízka dekoratívnosť, snažila som
sa o ňu aj pri maľovaní obrazov inšpirovaných hutou."
Kristínu Záthureczkú z Výskumu a vývoja sme našli pod jej obľúbenou jedľou. Predvlani sa jej v tieni stromu darilo. A čo tento rok? "Zaujali ma nové techniky, napríklad
lepenie iných predmetov na plátno, tak som si to vyskúšala. Inšpiroval ma Miki, (výtvarník Mikuláš Lovacký - pozn. autorky)," prezradila. "Je to niečo nové, kreatívne, pre mňa nový
rozmer tvorby."
Tandem výskumníčok dopĺňala Katarína Seilerová. "Maľovaniu a kresleniu sa nevenujem dlho, približne dva ostatné roky, aj to iba pre seba. Na verejnosť som so
svojimi prácami vyšla iba nedávno, keď som sa zúčastnila na krajskej súťaži neprofesionálnych výtvarníkov Košická paleta. Povzbudilo ma, že jeden obraz postúpil do ďalšieho kola. Medzev ma posunul
ďalej. Za asistencie Jozefa Kraveca a Mikuláša Lovackého som sa naučila nové techniky. Po prvý raz som maľovala olejom a prvý raz i krajinku," ukázala na plátno so starým domčekom v úbočí.
Mimochodom, podľa odborníkov, Kataríne to ide veľmi dobre a s jej olejovým debutom boli spokojní.
"Kolektív sa oproti predvlaňajšku po technickej stránke zlepšil, je smelší, menej opatrný, odvážny po stránke farebnosti," hodnotil teoretik umenia
Jozef Kravec. "Väčšina tvorí expresívne, sympatický mi je realistický prejav Jozefa Vozára. Všetci sú úžasní. Dobrým momentom podujatia je, že je obsadené kvalitnými profesionálmi, ktorí
svoje skúsenosti odovzdávajú ľuďom z huty. Pokiaľ ide o mňa a moje práce, ktoré na plenéri vznikli, snažil som sa nájsť v priemysle atmosféru a pohyb diania. Diváci posúdia, či sa mi to
podarilo."
Strojník čerpacej stanice v Studenej valcovni Marián Varga sa snažil svojím výtvarným prejavom odlíšiť a tak si zvolil pri tvorbe techniku asambláže -
spájania rozličných materiálov. "Skúšať nové techniky som začal vlani. Pracoval som s pilinami, rôznym textilom, sklom, teraz napríklad alobal dostal podobu pozinkovaného plechu,"
ukázal na jeden zo svojich obrazov. "Popri voľnej tvorbe sa venujem aj realistickej maľbe. Namaľoval som napríklad toto doškoľovacie stredisko. Cítim sa tu dobre a svoj pocit som preniesol
na plátno. Verím, že obrazom poteším tunajší personál, ktorý sa o nás príkladne staral."
Obrazy akademického maliara Andreja Smoláka sú plné filozoficko-imaginatívnych posolstiev. Preto veľmi neprekvapí, že ich hľadá aj v hutníckom podniku
a jeho ľuďoch. Chladiaca veža mu pripomína ladné krivky ženy, nad hutou vznášajúce sa tváre mužov a žien, bývalých železiarov, ako duše bdejú nad súčasníkmi... Autor je nielen vynikajúcim
výtvarníkom, ale aj pútavým rozprávačom, ktorý vás dokáže vtiahnuť do svojho sveta fantázie. Tento tvorivý a všestranne činorodý človek sa narodil v Humennom. "Málokto vie, že som sa vyučil
za elektrikára v šačianskom učilišti a v železiarňach som pracoval tri roky. Na hodinách som potajme maľoval portréty spolužiakov a učiteľov do zošita. Neskôr som absolvoval esvéešku a po nej som
študoval výtvarnú výchovu a ruštinu na univerzite v Prešove. Neskôr u profesora Pospíšila na Akadémii výtvarných umení v Prahe," priblížil svoju profesionálnu prípravu. Pri našej návšteve
sme ho našli tvoriť v jeho "súkromnom ateliéri", v izbe, ktorú obýval, ako však povedal, na plenéroch je zvyknutý pracovať spolu s ostatnými výtvarníkmi v jednej miestnosti. "Je to
obohacujúce, mnohé otázky vznikajú priamo pri tvorbe, diskusie sú tak bezprostrednejšie. Tunajším ľuďom však viac vyhovuje súkromie, tak debatujeme vo chvíľach voľna."
"Som veľmi prekvapený záujmom železiarov o výtvarnú tvorbu. U všetkých vidím cestu prechodu od realizmu k abstrakcii," podelil sa o dojmy aj výtvarník
Mikuláš Lovacký. Vo svojom prechodnom podkrovnom ateliéri nám prerozprával aj príbehy svojich obrazov inšpirovaných hutou. Za každým ťahom štetca sa skrýva reč symbolov. Obrazovka
počítača je oknom do prevádzky, železo dostalo svoju madonu... Klbko ľudských tiel vypovedá o histórii železiarní...
Diela vytvorené na tohtoročnom maliarskom plenéri v Medzeve si môžete prezrieť na výstave v priestoroch Dolnej brány v Košiciach od 14. do 28. septembra 2007.