Regionálne konferencie na podporu rozvoja vedy, výskumu a inovácií
Podľa generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva SR Stanislava Sipka je Lisabonská stratégia na Slovensku ešte stále
abstraktným pojmom. Vysvetliť jej zámery a ciele v jednej z jej oblastí - vo vede, výskume a inováciách - má séria regionálnych seminárov na tému Vízie a výzvy: Veda, výskum a inovácie v
kontexte Lisabonskej stratégie, ktorá odštartovala v stredu 23. februára práve v Košiciach. Organizujú ich Úrad vlády SR a Britské veľvyslanectvo v Bratislave nielen pre vedcov a
výskumníkov z oblasti školstva, ale aj pre širokú podnikateľskú sféru, ktorá práve svojou aktívnou podporou môže posunúť vývoj v rozvoji výskumu a vedy dopredu. S aktuálnymi príspevkami na
regionálnych seminárov vystupujú aj zástupcovia regionálnych samospráv. Semináre sú súčasťou projektu financovaného z Fondu globálnych príležitostí Ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie, o
ktoré sa úspešne uchádzala sekcia pre európske záležitosti Úradu vlády SR v roku 2004. V rámci projektu sa prostredníctvom série konferencií a seminárov majú vytvoriť základy funkčnej siete medzi
akademickou obcou, podnikateľskou sférou a samosprávami, ktorých by spojila téma vedy, výskumu a inovácií. Súčasne sa má pomôcť vytvoriť aktívne fórum pre výmenu názorov medzi ústrednou štátnou
správou a partnermi na regionálnej úrovni a udržiavať kontinuálna široká odborná diskusiu v tejto oblasti.
"Musíme využiť vzdelanosť ľudí, zvýšiť prepojenosť s praxou, na Slovensku máme stále rezervy vo využívaní ľudského potenciálu," konštatoval na
konferencii Ladislav Setnický, generálny riaditeľ sekcie pre európske záležitosti Úradu vlády SR. Ako podotkol, v Košiciach je dobré podnikateľské prostredie, sídlia tu veľké
firmy, je tu kvalitné podnikateľské inovačné centrum, vysoké školy, vysoká vzdelanostná úroveň. Nevyhnutné sú však investície do ľudských zdrojov, pretože úspech nepríde sám, ale všetky sféry musia
vzájomne spolupracovať.
"Výskum, veda a inovácie sa dajú robiť len s podnikovou sférou," zdôraznil vo svojom vystúpení rektor Technickej univerzity a prezident Slovenskej rektorskej
konferencie Juraj Sinay. Ak sa s podnikovou sférou vedie aktívny dialóg, potom aj výsledky v rozvoji výskumu a vedy sú viditeľné. Ako príklad Juraj Sinay dokumentoval úspešnú
spoluprácu Technickej univerzity v Košiciach so spoločnosťou U. S. Steel Košice v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ktorá je prospešná pre obe strany.
S aktuálnymi príspevkami v Košiciach vystúpili tiež zástupca britskej veľvyslankyne na Slovensku Tom Carter a úspešný britský priemyselník a externý
poradca Ministerstva obchodu a priemyslu Veľkej Británie Norman Price, ktorí na konkrétnych príkladoch dokumentovali ako ich spoločnosť realizuje zámery v oblasti rozvoja vedy,
výskumu a inovácií.
Lisabonská stratégia
Lisabonskú stratégiu na konferencii v Košiciach podnikateľom i zástupcom verejnej správy predstavil generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva SR
Stanislav Sipko. Na otázku Ocele východu, čo vlastne Lisabonská stratégia je, povedal:
"Lisabonská stratégia bola prijatá v roku 2000 a bola deklaráciou zámeru Európskej únie stať sa do roku 2010 najviac konkurencieschopným hospodárskym celkom
sveta. V rámci stratégie sa prijalo množstvo kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych cieľov v oblasti vedy, výskumu a inovácií, vzdelávania a ľudských zdrojov, zamestnanosti i sociálnej súdržnosti,
životného prostredia, podnikateľského prostredia a priemyselnej politiky. Základným výsledkom realizácie Lisabonskej stratégie v praxi by mal byť výrazný rast blahobytu a životnej úrovne občanov
Európskej únie.
Ako príklad kvantitatívneho cieľa môžeme uviesť cieľ v oblasti vedy, výskumu a inovácií. V súlade s Lisabonskou stratégiou by sa objem investovaných finančných
prostriedkov v roku 2010 v Európskej únii mal priblížiť hodnote 3 percent z hrubého domáceho produktu. Avšak už dnes je zrejmé, že až na niektoré výnimky, ako napr. škandinávske členské štáty, sa
tento cieľ v roku 2010 nepodarí splniť.
Podobné problémy pri plnení strategických cieľov z Lisabonskej stratégie sú aj v jej ďalších prioritných oblastiach. V prípade, že by nenastalo výrazné zlepšenie
situácie v oblasti plnenie cieľov, hrozilo by, že Lisabonská stratégia sa stane synonymom neschopnosti Európskej únie plniť ciele, ktoré si sama stanovila.
Základným problémom nedostatočného plnenia cieľov Lisabonskej stratégie v jednotlivých štátoch Európskej únie je skutočnosť, že v podstate všetky jej prioritné oblasti
sú vo výhradnej kompetencii členských štátov a záleží na ich ochote, alebo neochote, ako budú plniť Lisabonskú stratégiu na národnej úrovni. Základným predpokladom úspešnej realizácie Lisabonskej
stratégie sú štrukturálne reformy v jednotlivých oblastiach. Vzhľadom na to, že ich realizácia je citlivá aj z politického hľadiska, väčšina členských štátov EÚ ich jednoducho nerealizuje.
Lisabonská stratégia je takmer v polčase svojej existencie. Vzhľadom na nedostatočný pokrok v jej plnení bolo rozhodnuté, že Európska komisia pripraví pre potreby
Európskej rady tzv. strednodobé hodnotenie Lisabonskej stratégie, ktoré by malo prispieť k jej oživeniu prostredníctvom zmeny obsahu a zníženia počtu priorít tak, aby ich bolo možné čo najlepšie
realizovať a splniť do roku 2010. O finálnej podobe strednodobého hodnotenia rozhodne nadchádzajúci jarný summit Európskej rady, ktorý sa bude konať v druhej polovici marca 2005.
Európska rada každoročne na jarných summitoch hodnotí pokrok dosiahnutý jednotlivými členskými štátmi pri implementácii Lisabonskej stratégie. V roku 2004 sa k
Lisabonskej stratégii prihlásila, ako jeden z nových členských štátov Európskej únie, aj Slovenská republika. Súčasne prijala opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť výraznú akceleráciu jej plnenia v
podmienkach Slovenskej republiky. Koncom minulého roka bol vypracovaný dokument Stratégia konkurencie s podnázvom Lisabonská stratégia pre Slovensko. Dokument bol predmetom širokej verejnej
diskusie, ktorá bola ukončená 20. januára 2005 celoslovenskou konferenciou. Následne dňa 16. februára 2005 Lisabonskú stratégiu pre Slovensko schválila vláda SR. Dokument definoval štyri
strategické priority, na ktoré sa sústredí tak inštitucionálna, ako aj finančná podpora zo strany štátu. Ide o oblasť informačnej spoločnosti, vedy, výskumu a inovácií, podnikateľského prostredia a
vzdelávania a zamestnanosti. Pre každú z nich sa do konca marca 2005 pripravia detailné akčné plány."